Infinity

Infinity- 32.časť (záver)

18. července 2014 v 15:56 | Wer


32.časť

Zoe
"Ty úchyl!" zvrieskla som. "Idiot! Somár! Vypadni! Vypadni odo mňa!" vrieskala som a pri tom som od seba odsotila Klausa takou silou, až prerazil dvere. Čo to malo akože znamenať? Čo dopekla tým bozkom chcel docieliť? Tie jeho debilné reči! Nikdy! On a ja? Nikdy! Nikdy! Nikdy!
"Len pokoj," snažil sa ma upokojiť, ale márne.
"Ako si si mohol toto dovoliť? Stratil si snáď rozum?"
"Bol to len návrh. Rozumný návrh." Pozbieral sa zo zeme a znovu šiel ku mne.
"Nikdy, Klaus. Nikdy. Rozumieš?"

Infinity- 31.časť

15. července 2014 v 20:31 | Wer

31.časť

Zoe

Bol čas zabývať sa v novom dome. Môj starý byt i s barom mali už dávno iného majiteľa. Zamrzelo ma to, no na druhú stranu to bola perfektná príležitosť začať odznova a úplne inak. Prečo si teda rovno nevybrať sídlo Pôvodných upírov? Prečo vlastne nezabrať izbu Pôvodnej upírky, ktorá mi lezie na nervy? Vlastne je to vzájomné, ale vážne nemá dôvod nenávidieť ma. Alebo áno?
"Elijah, sprav niečo. Tá ženská..." Ach, zase jej námietky a hlúpe fňukanie. Ako malé dieťa.
"Zoe našej rodine veľmi pomohla, Rebekah. Prenechať jej izbu je to najmenej, čo môžeš spraviť."
Žmurkla som na Elijaha. Stál na mojej strane. Asi to bude tým mojím čarom. Alebo žeby bol len naozaj úprimne vďačný za moje dobročinné skutky? Ktovie.

Infinity- 30.časť

4. července 2014 v 18:09 | Wer

30. časť

O 16 rokov neskôr

Elijah
Bol to jeden z tých pokojnejších dní v New Orleans. Po dlhej dobe som sa vybral do baru, aby som na chvíľu zmenil domáce prostredie. Občasný pohárik whisky zo súkromnej Niklausovej zbierky začínal byť príliš obyčajný. Dokonca nemohol z chýbania alkoholu obviňovať Kola, ktorý odišiel už pred viac ako desiatimi rokmi. Ani sa s nami nerozlúčil. Jednoducho raz prišiel domov opitý a povedal Niklausovi, že odchádza z mesta. Aj tak urobil. Vždy bol príliš impulzívny a konal nerozvážne.
Zadíval som sa na pohárik, keď si na barovú stoličku vedľa mňa prisadla akási žena. Nevenoval som jej pozornosť až kým mi nepoložila ruku na rameno. Chcel som jej slušne povedať, aby ma neobťažovala, mal som predsa Caroline, no keď som sa otočil, zostal som v šoku.

Infinity- 29.časť

1. července 2014 v 21:23 | Wer
29. časť

O päť rokov neskôr

Zoe

"Zoe! Zoe! Zoe!" ozývalo sa okolím. Ten detský piskľavý hlások by som rozpoznala kedykoľvek. Otočila som sa a roztiahla náruč práve včas, aby mi do nej skočilo malé dievčatko. Blond vlasy jej viali ako utekala ku mne, modré oči žiarili aj v tej najtemnejšej tme. Objala som ju okolo pása a vyhodila si ju na ruky.
"Čo ty potvorka? Kade si zase behala?" opýtala som sa jej prísne.
"Bola som pozrieť mamičku," odpovedala s vážnym pohľadom. Povzdychla som si. Bola neuveriteľne tvrdohlavá a zaryto si robila to, čo chcela.

Infinity- 28.časť

24. června 2014 v 18:07 | Wer

28. Návrat k rodine

Zoe
Nastal ten veľký okamih. Osoby sa mi uhýbali, ako som pristupovala stále bližšie a bližšie k trónu samotného veľkého Thanata. Sedel na vyvýšenom mieste, tmavý ebenový trón sa týčil do výšky minimálne troch metrov. Pôsobil jednoducho, no predsa len desivo s ľudskou lebkou ako ozdobou na vrcholku. Opierky na ruky pripomínali zatočené rohy muflóna v dvojnásobnej veľkosti. Nebol sám. Spoločnosť mu robili dve sivé vlčice, ktoré sa razom dostali do ľudskej podoby. Nahé ženy s dlhými tmavými vlasmi oblapili muža, ktorý mal byť mojim otcom, každá z jednej strany. Užíval si ich spoločnosť. Musela som uznať, že Thanatos mal svoje čaro, ale všetko to bol len klam. Na sebe sivé nohavice, vysoké čižmy a dlhý kabát s kožušinou odhaľujúci jeho vypracovanú hruď. Mala som pocit, akoby ju stiahol z jedného z tých belasých vlkov, ktorí po okolí pobehovali. Zastala som tesne pred štyrmi schodmi, ktoré viedli priamo k nemu.

Infinity- 27.časť

20. června 2014 v 18:00 | Wer
27. Cesta k diablovi

Zoe
Vydesene som stála na mieste a pomaly prekračovala nohami tak, aby som sa mohla rozhliadnuť po celom okolí. Točila som sa pomalým pohybom v kruhu a všímala si viac a viac zvráteností. Všade ľudské pozostatky, kostry, okolo ktorých pobehovali vlci a oňuchávali ich svojimi čiernymi ňufákmi. Bolo ich veľa, chodili vo svorkách, hlavne siví vlci. Tí belasí sa potulovali jednotlivo, akoby boli odohnaní len kvôli farbe srsti. Cítila som len chlad a depresívne vlnenie. V dvoch radoch za sebou sa beleli vane zvonku zašpinené prachom a sadzami. Rady sa od seba odlišovali ich výplňou- v tej po pravej strane boli plné mliečnej tekutiny, tie po ľavici zasa krvou, ktorá bola takmer všade.

Infinity- 26.časť

17. června 2014 v 18:24 | Wer




26. Precitnutie

Kol
Niečo sa dialo. Nepáčilo sa mi to, no zároveň ma to k sebe vábilo takou silou. Neuvedomoval som si význam Zoených slov. Zreteľne som počul každé slovo, no až neskôr som pochopil, čo vlastne robila, čo som spravil ja. Prešiel som cez ňu. Nie na druhú stranu, ale späť. Odrazu bolo moje telo plnohodnotne zhmotnené pred zrakom všetkých. Cítil som, ako sa mi navrátila všetka moja sila, ktorou som disponoval pred smrťou prebodnutím kolom z bieleho dubu. A vtedy som to pocítil.
Vôňa omamnej lahodnej krvi šíriaca sa ku mne po všetkých smeroch.

Infinity- 25.časť

15. června 2014 v 20:20 | Wer

25. Konečná obeta

Zoe
Myslela som, že o chvíľu mi exploduje hlava. Vlastne celé telo. Krčila som sa pri zemi a snažila sa vymyslieť aspoň niečo, no moje sily akoby všetky razom zmizli. Nedokázala som sa ani postaviť. Prechádzalo mnou neuveriteľné množstvo nadprirodzených bytostí. Veľa ich umieralo a veľa sa ich snažilo cez kotvy dostať cez pootvorené dvere späť medzi živých. Túto šancu mohol využiť aj Kol, no vrátil by sa bez svojej sily. A to on nechcel. Chcel späť všetko, preto som musela zasahovať ja. Presne tak, ako som sľúbila.

Infinity- 24.časť

10. června 2014 v 17:12 | Wer
24. Dieťa

Zoe
Od toho nepríjemného stretnutia s Rebekah, Kolovov mladšou sestrou, som mala zvláštny pocit. Netrápilo ma svedomie kvôli to mu, že som sa k nej zachovala nepekne. Trápilo ma niečo iné. Niečo horšie. Veľká vec, ktorá zmení mnohé, ba možno i všetko, bola stále bližšie a bližšie. Dokonca ani ten sex s Kolom som si nedokázala užiť naplno, pretože mi hlavou behali devastujúce myšlienky. Presne tak- to, čo sa blížilo ma strašilo svojím devastujúcim účinkom.
"Blíži sa to," šepla som do tmy.
"Čo sa blíži?" Kol sa posunul na posteli a prehrabol mi rukou vlasy.
"Už to dlho nepotrvá. O chvíľu to budeš znovu ty," dodala som pre vysvetlenie.

Infinity- 23.časť

6. června 2014 v 17:34 | Wer

23. Medúza

Klaus
"Takže to znamená, že sa nám do hry zaplietla už aj vládkyňa druhej strany?" opýtala sa Hayley. Už dlhú chvíľu sme ja, Elijah, Hayley, Caroline a Genevieve sedeli nad knihou. Zatlačil som na ryšavú čarodejnicu a spolu s ňou som si domov zobral aj knihu, v ktorej sa skrývalo veľa tajomstiev.
"Neboj sa, vĺčik. Niklaus Mikaelson neprehráva," odvetil som rozhodne. "Navyše teraz, keď poznáme nášho protivníka, môžeme sa mu plne postaviť."
 
 

Reklama