Hra s osudom

Hra s osudom- 48.časť

23. ledna 2014 v 19:16 | Wer
48.časť

"Klaus, potrebujem pomoc!" zakričala som na neho a znovu pleskla po tvári Kristell, ktorá omdlela. Na nič nereagovala.
"Už idem!" zakričal naspäť Klaus a priniesol pár utrhnutých látok zo závesov.
"Nôž?" spýtala som sa prekvapene, keď menovanú vec vytiahol z vrecka.
"Kristell sa neprebrala, tak musíme prejsť na plán B."
Vytriešťala som na neho oči ale zrejme to bola jediná cesta ako dostať dieťa von. Kývla som a pripravila si látku, do ktorej dieťatko zabalím. Klaus vzal nôž a ja som si všimla ako zaváhal, než urobil rez na bruchu Kristell. O niekoľko minút sa celým domom rozliehal detský plač.
"Je to dievčatko," oznámil Klaus nadšene a opatrne mi predal maličkú. Rýchlo som ju zabalila, aby bola v teple, pretože tento starý dom, neprekypoval zrovna teplými radiátormi. Rana, na Kristellinom bruchu sa zacelila. To bol prvý znak, že žije. Keď sa zobudí bude potrebovať riadne veľa krvi.
Klaus vzal Kristell na ruky. "Ideme domov!" prikázal.

Hra s osudom-46.časť

15. ledna 2014 v 22:46 | Wer
Kristell

Musela som zistiť, čo sa deje s Clarou. Kde je, či je v poriadku, čo tým únosom sleduje jej perfektná matka. Klaus ma chcel nechať doma, no odmietla som to. Nakoniec som ho presvedčila, nech ma zoberie so sebou. Poslal po Damona, ktorý bol už našťastie pri zmysloch. Celou cestou ku Clarinej matke si to vyčítal, no predsa on za to nemohol. Bola som rada, že mňa moja rodina nehľadá, nezaujíma sa o mňa. Bolo to lepšie, ako by som mala mať prehnane aktívnu matku tak ako ona. Prišli sme do jej domu. Samozrejme, neboli sme len my traja, ale Klaus si ako inak, musel zobrať svojich poskokov. Netrvalo dlho a pridala sa k nám aj Clarina mama. Chcela som od nej dostať svoju kamarátku, no nemohla som. Čary naokolo nám prekážali v pláne zabiť ju, vziať si Claru, Stefana a potom sa rýchlo vypariť. Akoby toho nebolo málo, prišla ďalšia čarodejnica.

Hra s osudom-45.časť

23. října 2013 v 21:24 | Wer
Clara

Otvorila som oči a niekoľkokrát zažmurkala. Svetlo mi nepríjemne svietilo do očí, bolela ma hlava. Kde som? Čo sa sakra stalo? Pamätám si, že som sedela so Stefanom v obývačke a spriadali sme náhradné plány a potom...matka! Uniesla ma aj s tými jej poskokmi, Vivien a predavač pizzi ,na to sa nedá zabudnúť. Až teraz som si uvedomila, že sa pozerám do stropu. Opatrne som narovnala krk, ktorý bol celý stuhnutý a poobzerala som si okolie. Vyzeralo to akoby som bola v nejakom dome, starom dome. Niektoré omietky na stenách už opadli a všade bol cítiť prach a pleseň. Sedela som priviazaná na stoličke a už teraz som cítila ako sa mi laná zarezávajú do kože. Započula som zvuky a vo dverách sa zjavila moja matka, perfektne upravená a s veselou náladou.
"Ty!" zasyčala som.

Hra s osudom- 44.časť

6. října 2013 v 14:57 | Wer
44.

Kristell
Neprešla ani hodina odkedy od nás odišla Clara a oboznámila nás s plánmi jej matky a už sme po dome mali stráže. Boli na každom kroku. Pred domom ich bolo niekoľko a vnútri tiež. Bála som sa, že keď vojdem do kúpeľne, aj tam nejakého nájdem.
"Klaus už to preháňaš!" okríkla som ho, keď som si šla do chladničky pre krv a on ma nasledoval ako taká cvičená opička.
"Musíme byť opatrný."
"Ale byť opatrný a byť paranoidný je rozdiel. Do riti to chceš za mnou takto chodiť dokedy? Dokedy sa to nenarodí? Alebo do konca života?"

Hra s osudom- 43.časť

25. září 2013 v 18:16 | Wer
43.

Clara

Ranné slnečné lúče ma poštekli na tvári a prinútili otvoriť oči. Bolelo ma celé telo, prisahám, že už nikdy nebudem tak veľa piť a tancovať. V hlave mi niečo hrozne hučalo. Rukou som si požmolila oči, keď ma zarazil pocit studeného predmetu na mojej koži. Zadívala som sa na prsteň, ktorý mi spokojne sedel na prste. Páni...to nebol sen? Damon ma naozaj požiadal o ruku! Po celej tvári sa mi rozprestrel žiarivý úsmev. Vyskočila som z postele ako kobylka a uháňala splašiť niečo v skrini. Nakoniec vyhrali pohodlné zelené šaty. Zastavila som sa ešte v kúpeľni a pokúsila sa dať ako tak do poriadku. Zišla som po schodoch a započula som Damona ako vedie svoj typický rozhovor s Kristell. Skoro po špičkách som sa dostala k Damonovi, pritúlila som sa k nemu a vlepila mu pusu. Kristell sa na moje sklamanie nezdržala dlho. Damon sa s hlasitým výdychom posadil na sedačku.
"Čo braček, zmorený?" podpichol ho Stefan.

Hra s osudom- 42.časť

23. září 2013 v 1:03 | Wer
42.

Kristell

Konečne bolo po oslave. Bonnie s Kolom sa práve chystali k autu, aby odišli na svadobnú cestu.
"No, asi by som mal povedať niečo ako poriadne sa do toho opri, braček, neviem sa dočkať, kým budem strýko, ale..." začal podpichovať Kola Klaus.
"Si naozaj vtipný, braček," hodil po ňom kyslý úsmev Kol.
"Poď sem." Prešla som ku Kolovi a poriadne som ho objala. "Ešte raz gratulujem a dávajte tam na seba pozor. A Klausove reči si nevšímaj. Len sa vyťahuje. Jeho to prejde, keď bude chodiť vyhadzovať smradľavé plienky."
"No, čo... Možno sa pošťastí aj mne. Ak si Klaus našiel partnerku a čaká s ňou dieťa, už nič nie je nemožné," zasmial sa.
"To máš pravdu," pridala sa k nám aj Rebekah a už ma odsacovala preč, aby sa s ním rozlúčila ona. Ešte raz sme im zakývali a potom sme sa všetci pobrali do postelí. Nebol krajší pocit, ako keď som si mohla konečne vyzuť tie otrasné topánky.

Hra s osudom- 41. časť

22. září 2013 v 15:26 | Wer
41.

Clara

Svadobný obrad bol nádherný. Bonnie vyzerala ako princezná, bola naozaj krásna a Kol ,seklo mu to aj keď bol hodne nervózny. Napravila som si náramok na ruke a pozdvihla pohár so šampanským. Bonnie ma požiadala ,aby som predniesla príhovor. Bránila som sa, Kristell by predniesla prekrásny príhovor ale Bonnie neustúpila ani za nič. Dokonca Kol ju v tom podporil len, aby ma naštval, čo sa mu aj podarilo. Postavila som sa a odkašľala si. Všetky oči teraz pozerali na mňa, nikto nepovedal ani slovo. Všimla som si ako sa na mňa Kol uškrnul. Toto mu nedarujem! Zrazu som si nevedela spomenúť na môj príhovor, ktorý som písala týždeň. Vtedy mi Damon pohrozil, že ak sa ešte raz opýtam k čomu sa dá prirovnať toto, tak ma zabije. Nadýchla som sa a začala rozprávať: "Milí novomanželia, vážení svadobní hostia, je pre mňa česť predniesť tento príhovor. Keď som sa dopočula správu o zásnubách myslela som si, že je to vtip avšak kalendár neukazoval prvého apríla. Poznám Vás obidvoch a zdá sa mi, že vaše očakávania od života sa podobajú a svojimi povahovými črtami sa budete vzájomne dopĺňať. Veď predsa vo dvojici sa kráča ľahšie. Prajem Vám všetko dobré a hlavne lásku, ktorá Vám vydrží naveky."

Hra s osudom- 40.časť

19. září 2013 v 17:12 | Wer
40.

Kristell

Nakupovanie svadobných šiat s Bonnie nešlo podľa mojich predstáv. Znovu mi zostalo akosi nevoľno. Nerozumela som tomu. Určite to bolo len tým, že som bola nadšená z návratu a všetky tie prípravy na svadbu, ktorú som stále brala ako nejaký žart. Vôbec som si nevedela predstaviť ako povie Kol Bonnie áno. Bolo to šialené.
"Čo je ti smiešne?" ozval sa vedľa mňa hlas. Otočila som sa a pozrela som s úsmevom na Klausa. Asi som sa príliš nechala strhnúť myšlienkami.
"Nič," pokrútila som hlavou a vstala som. "Som hladná," dodala som.
"Znovu?"
"Ako znovu? Naposledy som mala krv..." zamyslela som sa.

Hra s osudom- 39.časť

15. září 2013 v 15:47 | Wer
39.

Clara


Bola som z Kristell taká nadšená, že som nevedela kam skôr. Celú noc som ani poriadne nespala, bála som sa, že keď sa zobudím bude preč. Ale Kristell zostala.
"Pokoj, Clara. Za chvíľu nám sem prídu sťažovať naši podzemný susedia, krtkovia," povedal Damon, keď som neustále behala sem a tam. Hodila som po ňom urazený pohľad a odkráčala preč. Zamierila som do svojej pracovne, kde som našla vždy kľud a útechu. Teraz treba zrušiť nášho detektíva, vzala som do ruky telefón a vybavila čo je treba. Myslím, že detektívovi odľahlo a mohol ísť konečne domov aj keď mohol prejsť celý svet a my sme mu to platili. Načiahla som sa a strhla mapu zo steny. Nevadilo mi, že všetky špendlíky popadali na zem. Pozerala som sa na holú stenu a pocítila úľavu. Kristell je späť a ja urobím všetko, aby zostala a nikdy neodišla!
"Odkedy upratuješ?"

Hra s osudom-38.časť

14. září 2013 v 9:18 | Wer
38.

Kristell

Stáli sme s Kolom pred sídlom Mikaelsonovcov. Bolo ťažké ísť dovnútra. Len tak, po roku. Prišlo mi to trochu trápne. Necítila som sa príliš najlepšie.
"No tak, poď," povedal mi Kol a potiahol ma za ruku dnu.
"Ale žiadne hlúposti Kol. Ja... najprv by som sa chcela porozprávať s Klausom..." rozprávala som mu, no tak už ho nebolo. Nechal ma stáť na chodbe a ja som zreteľne počula jeho hlas. Hneď po mňa prišiel a vtiahol ma priamo do stredu oslavy. Všetci zostali ticho stáť a pozerali na mňa. Najradšej by som sa skryla za nejaký roh.
"Kristell! Ty si sa vrátila!" začula som jačanie a odrazu ku mne pribehla Clara. Inštinktívne som spravila krok dozadu. Naposledy, čo sme sa videli ma chcela zabiť. Zrejme som ju tým gestom ranila. Vyčítala som jej to v tvári. Nakoniec som sa na ňu usmiala a ona spravila to, čo mala v pláne už od začiatku. Rozbehla sa ku mne a skočila mi do náruče.
 
 

Reklama