The alternation of day and night - 15.časť

2. března 2015 v 18:20 | Viola |  The Alternation Of Day And Night


15. Nová cesta, nové plány


Tak, a zase som tu. Stratený v temnotách. Ani o sebe neviem. Až do chvíle, keď mi niekto vytiahne z hrude dýku.
Konečne prišiel ten plný nádych. Cítil som, ako sa mi pľúca znova naplnili vzduchom. Znovu som pocítil, ako mi búcha srdce. Znovu som otvoril oči. Znovu som... Uvidel ten Nikov hnusný xicht, do ktorého som vrazil hneď päsťou. Cúvol odo mňa o pár krokov a chytil si nos, z ktorého mu začala kvapkať krv.
"Vidím, že ti to začnem robiť častejšie, červená ti pristane," poznamenal som a posadil som sa. Vedel som presne, čo teraz urobím. Podľa pôvodných plánov pôjdem navštíviť Paríž. O deň som vyrazil na svoju cestu a dostal som sa do tohto nádherného mesta plného kultúry a umelcov. Vedel som presne, kam pôjdem. Mám namierené do Notre Dame. Mal som tam zopár známych, čo by mi pomohli trochu zapadnúť. Bol som veľmi dlho v rakve a ani neviem ako to teraz všetko chodí. Netrvalo dlho, kým som prišiel pred tento veľký chrám. Vyzeral trochu vyšší než si ho pamätám. Uvedomujem si, že to je kostol. Som pretkaný vláknami zla. Neviem, či vôbec budem môcť vojsť dnu, aby to náhodou nespadlo od mojich hriechov. Tak, pravdou je, že to je aj proti prírode aj kresťanom, takže nie je sa čomu diviť.
"Čaute chalani," pozdravil som všetkých šesť chalanov, ktorí majú tak okolo 20 rokov. Sú to moji známi, s ktorými som veľmi dobre vychádzal.
"Ahoj. Náš brat je späť," zasmial sa jeden a potom všetci. Veril som im a boli to moji kamaráti. Boli niečo ako ochrancovia a strážnici Notre Dame. Mali aj svoje oblečenie. Vyzerali niečo ako mušketieri.
"Takže, teraz keď si späť, pridaj sa zase k nám. Bude zábava. Pobehať si po celom meste a udržiavať poriadok." Navrhol a znelo to pre mňa dosť lákavo. Preto som s tým súhlasil. Vzali ma dozadu, kde mali svoje oblečenie. "To moje je ešte stále tu?" zasmial som sa keď som uvidel vešiak s mojím menol a pod ním oblečenie. Bola to normálna čierna rovnošata a plus k tomu červený hodvábny plášť s čiernym znakom katedrály. K tomu bol väčší klobúk s čiernym, červením a bielym pierkom. Zbožňoval som ten oblek. Bol šití na mieru. Prišiel som ku nemu a prezrel si ho, nezmenil sa vôbec. Na lemu vršku mal vyšité iniciály K.M. Zvesil som ho a išiel som sa do toho obliecť. Keď som sa vrátil zo šatne, podali mi do ruky kord. Bol celý strieborný a stále ostrý. Pozrel som na nich a všetci sme spoločne tasili až sa nám všetkým kordy dotkli a spojili. Napadlo ma, že vykríkneme spoločne jeden za všetkých a všetci za jedného, ale to je otrepané z mušketierov. Prešlo pár chvíľ a my sme zamierili ku stajniam. Boli tam nádherné kone. Boli cvičené na boj z blízka a beh. Prišiel som ku poslednému boxu na ktorom bolo vyryté: Orus de LeGrand. "Super meno pre koňa." Zasmial som sa. Bol čisto šedý. Bolo vidno, že je to žrebec, ale nesprával sa moc... ako žrebec. Bol kludný a pozorný. Vybral som zo sedlovne jeho sedlo, ktoré bolo skoro takej istej farby ako on, len trochu išla viac do čierna. Nastrojil som ho a vyšli sme aj s ostatnými von zo stajne. Tam sme nasadli, každý na toho svojho. Pozreli sme sa všetci na seba a dali si signál, že kto bude prvý pri víťaznom oblúku. Všetci sme prikývli a vyrazili sme ako na povel. Hneď po vyštartovaní som sa dostal do okamžitého vedenia. Bežali sme po meste ako keby sme ani nevnímali kam bežíme. Kone začínali funieť od vzrušenia, že môžu bežať za víťazstvom. Pobehujeme po uliciach a namierili sme si to rovno cez most. Pozrel som sa cez zábradlie na vodu. Bola priezračná a na jej hladine sa vynímal môj a Grandov odraz. Naraz som začul zvuk trúbky. Neviem prečo, ale v tej hudbe som zacítil smútok a žiaľ. Prudko som zatiahol za oťaže a zastavil som koňa. Ostatní chalani ma predbehli a bežali ďalej. Na kraji o zábradlie sa opieral celkom mladý chalan. Mohol mať tak okolo 20 rokov. Bol trochu otrhaný a vedľa seba mal položenú otvorenú krabicu vyrezanú v tvare trúbky. Pravdepodobne to bol na ňu obal. Veľmi bystré Kol. Povedal som si pre seba a pokrútil som hlavou. Na tej krabici mal vyryté meno, Thierry Vanchure.
Ľudia, ktorí okolo prechádzali o neho len zavadili pohľadom, ale ani sa nezastavili. Nevšímal si ma. Bolo očividné, že nie je zvyknutý na to, že sa pri ňom niekto zastaví. Bol zahĺbený do hrania. Podišiel som k nemu. Otvoril oči, keď začul ako k nemu prichádzajú kroky. Prestal hrať a ja som si všimol, ako stuhol a srdce mu prudko začalo biť. Nemal som najmenší problém mu pomôcť. Aj vo mne bolo trochu zľutovania. Preto som sa k nemu sklonil a podal mu z vrecka zväzok bankoviek. Pozrel na mňa s úžasom a neveril vlastným očiam. "Choď do New Orleans. Toto ti pomôže sa tam dostať a aj prežiť. Bude ti tam určite lepšie než tu." Pousmial som sa na neho. Ešte sa z toho spamätával a pozeral na ten zväzok. Kým sa on stihol spamätať, ja som vyskočil na koňa a odcválal som preč. Chalani a už čakali pri oblúku a smiali sa. "Si posledný." Uškrnuli sa. Ja som nad tým len mykol plecom a prišiel som k nim. Pod Thierrym som si predstavil akoby seba. Skoro všetci ma odkopnú od seba a ja chcem len malú úctu a aby som zapadol. Bol to zážitok, ktorý sa len tak nezabúda. Ale Parížu sa musím vzdať čím skôr. Nemôžem zostať tu, aj keď ma to tu láka, môj cieľ je niekde inde. Kamaráti mi poďakovali, že som ich prišiel pozrieť, a potom sa so mnou aj rozlúčili. Išiel som späť po tej istej ceste, ale Thierry už na moste nebol. Dúfal som, že ma poslúchol a išiel do New Orleans. Je to oveľa bezpečnejšie mesto ako toto. Vzal som koňa do stajne, prezliekol som sa a vyrazil som do ďalšieho mesta, kde konečne zapadnem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mia Elizabeth Mia Elizabeth | Web | 2. března 2015 v 20:41 | Reagovat

Tak to jsem nečekala. Z Kola se sává svatý :-D Mušketýr Kol, to zní dobře :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama