Sounds Of Freedom-9.časť

15. května 2013 v 20:07 |  Sounds Of Freedom
"To nespravím! Ani keby som mohla, tak to nespravím." namietala Bonnie.
"Čo je na tom také zlé? Chcem byť len šťastná. Žiadam toho tak veľa?" skríkla som na ňu.
"Simone, súhlasím s Bonnie. Toto nedovolím. Nie je to správne." pridal sa k nej aj Stefan.
"No tak, Stefan. Chceš to vzdať? Si tak blízko... Nevrav mi, že ti to až tak prekáža."
"Nejde o to, či žiadaš veľa, len jednoducho... toto si nezaslúži nikto. A navyše nemám dostatok síl spraviť takéto silné kúzlo." stále protestovala Bonnie.
"Mohla by si stratiť kontrolu a... nemuselo by to skončiť najlepšie. Pre všetkých. Uvedomuješ si vôbec, aké by to mohlo mať následky?" znovu sa ozval priveľmi múdry Stefan.

Sedeli sme v obývačke u Salvatorovcov a preberali sme moju žiadosť. Bola som len kúsok od toho, aby som vzala ten hlúpy liek a dala ho Stefanovi, ak by sa to kúzlo podarilo, no ani on a ani Bonnie so mnou nesúhlasili.
"Dopekla! Budem si musieť nájsť niekoho iného. A potom... možno zabudnem na to, že som niekedy bola taká vrúcna a chcela som vám ten liek niekedy dať." Bola som na pokraji menšieho záchvatu zúrivosti. Nechýbalo veľa a hádzala by som o zem všetko, čo bolo okolo mňa.
"Simone, nemôžeš odo mňa žiadať aby som ťa zbavila všetkých pocitov a vymazala ti všetky spomienky, ktoré kedy súviseli s láskou. Nedá sa to len tak zablokovať. Nemôžem lusknúť prstom a ty zrazu prestaneš cítiť akékoľvek ľudské city. Nejde o to, že by si prestala len milovať, mohlo by to znamenať oveľa viac. Mohla by si sa zmeniť na skalu bez citov. Je to príliš kruté a nebezpečné." Stále argumentovala Bonnie tým, že by som nemusela dopadnúť práve najlepšie. Alebo možno ľudia okolo mňa? Koho to trápilo? Chcela som sa len jednoducho zbaviť všetkej bolesti a zabudnúť, že som niekedy bola vôbec schopná ľúbiť. Znelo to tak jednoducho...
"Ale ja to chcem! Stefan, prosím. Dostaneš to, čo chceš a ja potom opustím toto mesto. Navždy. Už viac o mne nebudete počuť. Sľubujem." prosíkala som.
"Čo sa to tu deje?" vtrhol do obývačky Damon.
"Zbláznila sa." povedal Stefan a otočil sa Damonovi chrbtom.
"Nie, nezbláznila som sa. Žiadam len jednu jednoduchú vec výmenou za ten liek a títo dvaja protestujú." prehovorila som.
"Spravím to. Čo chceš?" ihneď súhlasil ani nevedel s čím. To bol pravý dôkaz toho, že by pre Elenu urobil naozaj čokoľvek.
"Damon, to určite nie. Nedovolím ti to!" pustil sa do neho Stefan.
"Ty nechceš pomôcť Elene? Nikto nechce ten liek viac ako ty. Čo také hrozné žiada, že tak protestuješ, Stefan?"
"Nechápeš, že to robí kvôli tebe? Stále nechápeš, že si na vine ty? Všetkému vždy stojíš v ceste! Ak by si nechal Elenu mne a šiel by si so Simone, nič by sme tu nemuseli riešiť." vybehol na neho Stefan. Rozhodne som od neho nečakala až takúto reakciu.
"Počkať, to nie je len kvôli Damonovi! Myslíš si, že to robím len kvôli nemu? Myslíš si, že som odvtedy stále pripútaná len k nemu? Ani nevieš prečo som sa vlastne chcela stať človekom! A čo sa stalo potom. Ani jeden z vás nič nevie a nemá ani jediné právo odhovárať ma od toho, čo chcem spraviť." vyštekla som na Stefana. Stretnutie, na ktorom sme sa mali len dohodnúť a prebrať najlepšie možné riešenia, sa razom zvrhlo na nepeknú hádku.
"Čo to tu stále trepete? Vysvetlí mi už niekto čo do pekla vlastne chce?" vykríkol Damon a v miestnosti zrazu zostalo ticho.
"Ja... chcem aby mi Bonnie nejakým kúzlom odobrala všetky pocity. Chcem aby všetko bolo preč. Už žiadna ľútosť, smútok, súcit, trápenie, láska... Nič. Chcem sa od toho všetkého odpútať. A byť konečne šťastná." Vysvetlila som mu stojac priamo pred ním, hľadiac mu rovno do očí. Delilo nás len zopár centimetrov. Mala som nutkanie pobozkať ho, no radšej som sa hneď aj rýchlo otočila.
"Oh... Naozaj to chceš?" vykoktal Ian.
"Áno. Som pevne rozhodnutá. A ak to nevybavíte vy, tak si to vybavím sama. Máte čas do nedele večer, potom si nájdem nejakú čarodejnicu ja sama."
"Nestačilo by ťa len ovplyvniť?" zrazu navrhol Damon. Všetci traja sme na neho nechápavo pozreli.
"Čo? Nevrav, že by si ju chcel ovplyvniť. Si naozaj idiot." zasmial sa Stefan.
"Ty si ma chcel ovplyvniť? Naozaj si myslíš, že je to také jednoduché? Odkedy som znovu človek, ani pôvodný nebol schopný ovplyvniť ma, nie to ešte taký chudák akým si sa stal ty. Prepáč Damon, ale Stefan má pravdu. Si idiot." Šplechla som mu do tváre a otočila som sa na odchod. Bol ochotný spraviť to pre mňa, no nie z toho pravého dôvodu. Nebol to dôvod akým bola napríklad skutočnosť prečo chce ten liek pre Elenu. Chcel sa ma len čím skôr zbaviť a pomôcť jej.
"Ako som povedala, máte čas do nedele." Zakričala som ešte od dverí a vedela som, že ak by som to povedala čo i len šeptom, jeden z nich by to určite počul.

Nemala som kam ísť, nemala som nikoho, s kým by som sa o tom porozprávala, vyspovedala sa, vyliala si srdce, požiadala o radu. Bola som sama a trápilo ma to. Jediné, čo mi v tej chvíli mohlo pomôcť, bol alkohol. Nasadla som do auta a odviezla som sa do Grillu.

"Ahoj, Simone." Pozdravil ma Jeremy a usmial sa na mňa.
"Oh, ahoj, Jeremy. Ako sa máš?" pozdravila som ho a pokúsila som sa o úsmev, čo nebolo príliš jednoduché, ale premohla som sa.
"Ujde to. Čo ti prinesiem?"
"Dnes si dám tu whisky." odpovedala som mu.
"A kam zmizol názor, že nechceš hneď po príchode robiť príliš veľký rozruch?" zažartoval.
"Už mi na tom nejako veľmi nezáleží. Snáď s tým nemáš problém. Alebo áno?" začala som sa obávať, že v Grille nedostanem svoj vytúžený nápoj.
"Myslím, že toto by som mohol spraviť. Oproti ostatným veciam je toto len hlúpa maličkosť." oznámil a otočil sa aby mi nalial whisky. A tak sa to zopakovalo asi ešte šesť krát. Nerátala som poháriky, no keď už som pocítila, že mám dosť, hodila som na bar peniaze a odišla som. Posilnená alkoholom, mala som chuť spraviť niečo šialené. Auto som nechala pri Grille a šla som pešky. Zapálila som si cigaretu a bola som pripravená ísť domov, no nejako sa moje plány počas cesty zmenili. Kráčala som tmou po námestí, nevediac, kam ma nohy nakoniec zavedú. V tom mi zrak padol na nie často kosený trávnik. Obzrela som sa naokolo a zisťovala som, či je niekto na okolí, no vďaka pokročilej nočnej hodine bolo mesto už takmer úplne vyprázdnené. Usadila som sa uprostred tej trávnatej plochy, z vrecka som vytiahla zapaľovač a začala som sa s ním pohrávať. Keď som mizla, trávnik bol v plameňoch. Jedinou stopou, ktorú som po sebe zanechala, boli horiace steblá trávy v tvare srdca.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama