Sounds Of Freedom-8.časť

15. května 2013 v 20:06 |  Sounds Of Freedom
"Damon, už stačí." zašepkala som a začala som ho od seba pomaly odtláčať. Šla som do veľkého rizika, keď som mu ponúkla, nech sa zo mňa napije, no vedela som, že sa ovládne. Najmä kvôli Elene. Ak by som zomrela, mali by po lieku a museli by pracovať na tom, aby ho nejako získali, no čas bol neúprosný. Aj keď v živote upíra nehrá veľkú rolu, teraz tomu bolo inak. Damon neochotne prestal piť krv, odstúpil odo mňa a zmätene na mňa hľadel. Ten moment prerušilo zvonenie zvončeka pri dverách.

"Ja idem otvoriť. Choď sa umyť, si celý od krvi." povedala som mu a nechala som ho tam. Cestou po chodbe som si v zrkadle všimla, že aj ja som špinavá. Vbehla som preto do svojej izby, schmatla som prvé čisté tričko, ktoré som našla a po ceste k dverám som si vymieňala krvavé tričko za čisté. Stopy po Damonovych zuboch na mojom krku boli stále čerstvé. Otvorila som dvere a ocitla som sa zoči voči Elene.
"Ahoj. Trvalo ti to nejako dlho." hlesla som. Jej oči ihneď smerovali na môj krk.
"Mám pocit, že vám dvom to príliš neprekážalo." prehltla.
"Damon je hore, asi sa sprchuje, bol totiž celý krvavý. Menšia odplata za minulosť."
"Čo bude nasledovať teraz?" spýtala sa stále nespúšťajúc svoje oči z môjho krku.
"Ja neviem. Buď pôjdeš ty dnu alebo Damon von. Ty nie si pozvaná a Damon nemá prsteň. Aká smola."
"Prečo to robíš?" pozrela mi nahnevane do očí.
"Naozaj to chceš vedieť? Pred pár rokmi bol medzi mnou a Damonom vzťah, ktorý pre mňa znamenal všetko. A potom ma hlúpo využil a ja som kvôli nemu takmer zomrela. Áno, bola som hlúpa. Nechala som sa okašľať oveľa mladším upírom. A teraz... keď vidím, že bol schopný nájsť si po Katherine niekoho iného, aj keď veľký rozdiel medzi tebou a ňou nie je, je mi z toho zle. Vravel mi, že sa už nikdy v živote nebude môcť zamilovať tak ako do nej, že Katherine pre neho znamenala úplne všetko. Klamal mi do očí. A ja sa ti teraz ešte aj snažím pomôcť a ani sama neviem prečo. Láska robí divy, drahá, pamätaj na to." vypľula som na ňu so slzami na krajíčku.
"Poď dnu." Precedila som pomedzi zuby a hodila som jej Damonov prsteň. Šikovne ho chytila do ruky, zastavila sa oproti mne a zahľadela sa na mňa.
"Prajem vám veľa šťastia." Prehltla som vzlyk, ktorý sa mi dral z hrdla a odišla som preč. Kráčala som do svojej záhrady. Príroda ma vždy vedela upokojiť. Prechádzala som pomedzi stromami a kríkmi a rozmýšľala som nad tým, že som si ešte ani raz v živote nemohla naplno vychutnať ten pocit, keď vás má niekto rád, záleží mu na vás a nekonečne sa milujete.


"Stalo sa ti niečo?" vyrušil ma z mojich úvah Klausov hlas.
"Nie. Len som práve zistila, že som úplne ako ty. Neviem či sa mám radovať alebo smútiť." odpovedala som mu a utrela som si chrbtom ruky oči od sĺz.
"Čo si myslela tým, že si ako ja?"
"Sme sami. Stále. Až do konca. Nemáme právo na šťastie ani lásku. Vždy keď si už myslíme, že sme stretli tú pravú osobu, príde niečo, čo sa nám postaví do cesty a znovu zostávame osamote. Preto neustále zabíjaš a robíš ľuďom okolo seba zlé veci. A ja robím to isté. Láska je odpoveďou na všetko."
Jeho tvár mi napovedala, že so mnou súhlasí, no nechce to povedať nahlas.
"Ale ja sa chcem mýliť. Ja už ďalej nemôžem. Radšej zomriem ako by som sa mala aj naďalej trápiť. Počas tých pár stoviek rokov som si ani raz neskúsila, aké to je byť naozaj šťastná. Prečo to ostatní dokázali len ja nie? Vždy keď som našla toho pravého, opustil ma, niečo sa medzi nás postavilo... Naposledy som ho odohnala ja sama. Aj tak to nemalo zmysel. Čím skôr sme boli od seba, tým lepšie, to som si myslela. No teraz cítim, že som možno zmarila šancu, ktorá mohla nakoniec dopadnúť úplne inak ako tie ostatné." vylievala som si srdce pred Klausom a on len ticho počúval.
"Bež za Caroline a všetko jej povedz. Povedz jej, čo k nej cítiš. A keď sa to podarí vám dvom, možno budem mať viac nádeje, že sa to nakoniec podarí aj mne." pozrela som mu hlboko do očí.
"Ja nemôžem..." zašepkal.
"Klaus, ty musíš! Musíš to spraviť! Musíš to aspoň skúsiť!" kričala som na neho. Pokrútil hlavou, postavil sa a odišiel. Pozerala som sa ako mizne v diaľke. Obloha začala tmavnúť. Sadla som si pod strom a sledovala som ako sa mení. Na nebi sa ukázali hviezdy a zlatistý mesiac. Bola som úplne mimo. Celú noc som strávila vonku v tráve pod stromom a nezažmúrila som ani oka. Keď už som vyplakala všetky slzy, iba som ticho sedela a hľadela na ten mesiac. Bol fascinujúci.


Takmer celý deň som pokračovala v tom, čo som robila v noci. Počas tých niekoľkých hodín premýšľania som prišla na to, čo chcem ako prvé za ten liek pre Elenu.
"Ahoj, Stefan. Potrebujem aby si čím skôr prišiel ku mne." povedala som do telefónu, keď zodvihol.
"Simone? Kde si zobrala moje číslo?"
"To teraz nerieš. Potrebujem od teba niečo veľmi súrne. Dávam ti náskok pred ostatnými a ak sa posnažíš, dostaneš veľmi cenný bod, ktorý sa ti zíde. Čakám ťa v záhrade."


Netrvalo mu ani pol hodinu, kým sa ku mne dostal.
"Tak o čo ide?" spýtal sa.
"Celú noc som rozmýšľala a... prišla som na to, čo by si pre mňa mohol spraviť aby si získal ten liek. Ty toho aj tak veľa nenarobíš, stačí ak poprosíš tvoju priateľku... ehm.. ako sa to len volá... tú mladú Bennettovú."
"Aha, myslíš Bonnie. Čo od nej potrebuješ?"
"Predpokladám, že už vie ovládať tie svoje čáry-máry vecičky. Potrebovala by som aby na mne previedla jedno kúzlo." povedala som.
"Prečo chceš aby to bola práve Bonnie? Neverím tomu, že nie si v kontakte s nejakou čarodejnicou, ktorá by to pre teba spravila." vážne sa na mňa zadíval.
"Bennettové mám najradšej." usmiala som sa.
"Zistím, čo sa s tým bude dať spraviť, no Bonnie už nemá veľkú moc. Ak mám byť úprimný... skoro žiadnu. Muselo by to byť len jednoduché kúzlo alebo..."
"Viem, že si poradíš. Si šikovný a pre Elenu spravíš čokoľvek. Mimochodom, ako sa má? Vieš, ona a Damon? Včera sa pre neho zastavila, no neviem ako to dopadlo..." Z jeho výrazu som pochopila, že sa nič nezmenilo.
"Aj ja by som ju radšej videla s tebou." priznala som sa mu. Prekvapene na mňa pozrel.
"Ale to sa zmení ak sa ti podarí s Bonnie to kúzlo. Potom... bude všetko jednoduchšie. Tak nestrácaj čas a bež to vybaviť. Zatiaľ ti ďakujem." Poďakovala som mu, čo som v živote nerobila. Celá som bola nejaká mimo svojho normálu. Verila som, že ak budem mať šťastie a Bonnie bude schopná pomôcť mi, nebude mi záležať už na ničom a zmením sa na ešte horšiu a bezcitnejšiu beštiu ako predtým.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama