Sounds Of Freedom-7.časť

15. května 2013 v 20:06 |  Sounds Of Freedom
"Vieš o tom, že posledný upírsky sex som mala s tebou?" spýtala som sa Damona, keď už sme mali po tom a ležali sme v posteli.
"To je už takmer 100 rokov. To nemyslíš vážne. Určite nie ty." neveril mi. Vravela som mu viac-menej pravdu, no on mi aj tak neveril.
"Od vtedy som spávala len s ľuďmi. Vieš, je tam menšie riziko, že ťa len využijú a potom len tak odkopnú a nechajú ťa v sračkách."
"Scarlett, už som sa ti ospravedlnil. A navyše si vedela aký som. Mala si to čakať." obraňoval sa. Mal pravdu. Mala som vedieť, že je to len obyčajný hajzel, no ja som to nevidela.

"Kebyže sa normálne rozídeme, pochopila by som to. No ty si mi nepomohol, keď som to najviac potrebovala. Nechal si ich nech ma trýznia. Vrážali do mňa koly, pálili ma železníkom a ohňom, rezali ma... A pozerali sa na to ako trpím a hojím sa a potom sa to všetko znovu opakovalo. Nebolo to od teba pekné. Ty si zdrhol a všetko zostalo na mne. Odpykala som si trest aj za teba." Vyletela som z postele a začala som sa obliekať. Nasledoval ma a tiež na seba začínal dávať oblečenie.
"No tak, Scarlett, bolo to dávno." Objal ma zozadu a zašepkal mi do ucha.
"Volám sa Simone. A už som sa s tým zmierila. Preto mi nebude vadiť ak ti spravím toto." vyriekla som a vrazila som do neho striekačku plnú roztoku zo železníka. Damon zastenal a zvalil sa k zemi. Začal sa skrúcať v bolesti. Zo začiatku mi to pripadalo strašné a mala som nutkanie niečo spraviť, no potom som si uvedomila, že musí trpieť tak ako ja. Z bielizníka som vytiahla štyri drevené koly a postavila som sa nad neho. Postupne som kôl po kole bodala do jeho hrudníka. Zvrašťoval obočie, stenal a na jeho tvári sa usadil výraz plný bolesti. Keď už som si bola istá, že je dostatočne oslabený, odtiahla som ho z mojej spálne do vedľajšej izby, kde už som mala všetko pripravené. S menšou pomocou zvyšku upírskej sily som ho dostala na posteľ. Zviazala som mu ruky a nohy povrazom napusteným železníkom a priviazala som ho k posteli. Celý čas nepreriekol ani slova, len na mňa prosebne hľadel.
"Tak čo? Ako sa ti to páči?" zasmiala som sa škodoradostne.
"No tak, Simone, prečo to robíš?" spýtal sa ma a každý pohyb mu spôsoboval ešte väčšiu bolesť. Dobre som ten pocit poznala. Vzala som do ruky vetvičku železníka a sadla som si vedľa neho na posteľ. Pomaly som mu začala železníkom prechádzať po obnaženej hrudi. Bolo to zábavné.
"Vieš čo, nejako mi vyhladlo. Idem si po raňajky." oznámila som mu a zmizla som do kuchyne. Z chladničky som vybrala vrecko s krvou, vzala som pohár a vrátila som sa k Damonovi. Naliala som si do pohára, znovu som si vedľa neho sadla a začala som popíjať.
"Stále mávam chuť na krv, to sa nezmenilo. No poslednou dobou som si viacej zvykla na tú upírsku. Škoda, že mi jej zásoby pomaly dochádzajú. Vlastne mi niečo práve zišlo na um." Postavila som sa, položila som pohár na nočný stolík vedľa Damona a vrátila som sa znovu do kuchyne. O chvíľku som bola znovu pri ňom, v ruke som držala nôž. Odlepil lačný pohľad od pohára s krvou a zdesene sa na mňa zadíval.
"Preskočilo ti?" vykríkol zdesene. Iba som sa pousmiala, podišla som k nemu a na ruke som mu spravila nožom tri tenké čiary, s ktorých okamžite stieklo pár kvapiek krvi. Jazykom som ich oblízala a rany sa ihneď scelili. Ten istý postup som zopakovala ešte tri krát. Dopila som svoj odložený pohár s ľudskou krvou a potom som spravila ďalšie tri čiary, trochu hlbšie a väčšie. Po kvapkách z nich stekala Damonova krv do teraz už prázdneho pohára. Keď bol naplnený do polovice, prestala som ho trápiť. Vonku už svietilo ranné slniečko. Pozrela som na hodinky a zistila som, že je čas ísť do školy.
"Zlatko, je mi to tak ľúto, no asi budem teraz musieť odísť. Škola volá." Zatvárila som sa sklamane.
"Snáď ma tu takto nenecháš." vyštekol.
"Čo ti ja viem. Byť tebou by som tu radšej zostala. Vonku svieti slnko a mohlo by to byť príliš nebezpečné..." zamávala som jeho prsteňom, ktorý ho chránil pred slnkom.
"Ty malá..."
"Aj ja ťa mám strašne rada." Usmiala som sa, pobozkala som ho a zmizla som.


"Nevidela si Damona? Stefan vravel, že včera mal namierené ku tebe, no ešte som ho odvtedy nevidela." spýtala sa Elena. Zastavila ma na chodbe počas premiestňovania sa na poslednú hodinu.
"Ty si sa Stefana spýtala, kde je Damon? Chudáčik."
"Nezačínaj s tým ešte aj ty." prevrátila očami.
"Nemôžeš Stefana takto týrať."
"Tak vieš kde je alebo nie?"
"Viem. Je ešte stále u mňa." odpovedala som jej.
"Čo ešte stále robí u teba?" nechápala.
"Pravdepodobne spí. Alebo predýchava včerajšiu noc. Alebo dnešné ráno?" tvárila som sa nevinne.
"Čo? Nie, snažíš sa mi narozprávať hlúposti. Neverím ti." protestovala.
"Spýtaj sa Stefana. Ten ti odpovie ako vyzerala moja a Damonova minulosť, však Stefan? Viem, že si niečo z tých rokov stále pamätáš." Otočila som sa na Stefana, ktorý práve prišiel k nám.
"Asi by som mal súhlasiť, no neznesiem pohľad na to ako trpíš." pozrel na Elenu. Zachveli sa jej pery a v tom momente bola preč.
"Naozaj sa s tebou vyspal?" spýtal sa, keď sme zostali sami.
"Potešilo by ťa, kebyže znie moja odpoveď kladne? Neviem či ťa viac teší skutočnosť, že Damon ju podviedol a ublížil jej a ona vidí aký je alebo si sklamaný z toho, že Elena trpí." povedala som.
"Je stále u teba?" ignoroval moje posledné slová.
"Neboj sa, moc som mu neublížila. Bude v poriadku. No najprv musí získať späť svoj prsteň, inak toho veľa nenarobí." odpovedala som mu.
"Ty si mu vzala jeho prsteň?" vystrašene na mňa pozrel.
"Nech si poň príde Elena." odvetila som a šla som do svojej triedy.


"Aký si mal deň? Ja celkom super. Stretla som Elenu a pekne sme sa porozprávali." oznámila som Damonovi potom ako som sa vrátila domov zo školy.
"Čo si jej povedala? Ak si jej niečo vykecala tak ťa vlastnoručne zabijem." fľochol na mňa.
"Zabi ma a máš po lieku. Očakávam, že každú chvíľku príde. Ak jej Stefan doručil môj odkaz. No neviem či mu viac nevyhovuje to, že ty si preč a Elena je zranená z toho, že si ju podviedol. Ach, Damon, máš to ťažké." Tvárila som sa, že ho ľutujem.
"Vieš, budeš tu trčať dokedy si po teba nepríde Elena. A nevypýta si odo mňa tvoj prsteň. Teraz uvidíš ako veľmi jej na tebe záleží. A keďže tu ešte stále nie je..." viedla som monológ a premýšľala som nad všetkým možným.
"Vyzeráš vyčerpane. A vyhladovane... Kedy si sa naposledy nasýtil?" podišla som k oknu, odostrela som závesy a pozrela som sa von. Na Damona dopadli slnečné lúče, čo aj dostatočne vyjadril svojim hlasom. Zastrela som ich a sadla som si k nemu.
"Nič nevravíš... na nič neodpovedáš. Len sa mi vyhrážaš... Takto ma to nebaví." Prechádzala som mu prstom po hrudi. Vzala som do ruky nôž, ktorým som predtým rezala jeho a tesne nad zápästím som si spravila tenučkú čiarku. Ihneď z nej začala vytekať krv. Damon sústredene pozoroval ako mi steká po ruke.
"Prestávaš ma baviť, keď si takýto zviazaný." Povedala som a ruku som mu nastavila tesne nad ústa. Pootvoril pery a nechal do úst stekať kvapky červenej tekutiny. Moja krv bola vynikajúca. Pár krát som ju skúšala a musela som uznať, že chutila prvotriedne. Do Damona tiekol príval novej sily. Pomaly som ho začala opatrne rozväzovať. Pozeral na mňa s vypleštenými očami.
"Uhryzni ma." prikázala som mu, keď už bol oslobodený. Nebol na tom príliš najlepšie. Nevyzeral príliš rozhodne, no ja som si odhrnula svoje vlasy a tým som ho posmelila. Posadil sa vedľa mňa, zaklonil mi hlavu a potom som na krku pocítila na moment ostrú bolesť. Jeho zuby preťali moju bledú pokožku a potom som pocítila pocit slasti. Neužíval si to len on, ale aj ja.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama