Sounds Of Freedom-3.časť

15. května 2013 v 19:55 |  Sounds Of Freedom
"Neuhádneš, kto ma včera navštívil." spomenula som pred Caroline, keď sme sa ráno stretli v škole.
"Nemám rada hádanky. Radšej mi to povedz hneď."
"Klaus." Vyslovila som len to jediné slovo a pozorovala som jej reakciu. Niečo v jej výraze sa zmenilo, pôsobila rozrušene, no snažila sa to skrývať.
"Ale si v poriadku, však?" spýtala sa.
"Prečo by som nemala byť v poriadku? Je to nejaký vrah?" zavtipkovala som. Samozrejme, že som vedela, že je to viac-menej vrah, no ja už som vedela aj to, že dokáže byť aj úplne iný. Caroline stuhla.

"To bol len žart. Ja si myslím, že je v pohode. Bol celkom milý a je to gentleman. A to ako rozpráva... Neviem čo proti nemu všetci máte." snažila som sa ho vykresliť v dobrom.
"Ak nechceš aby sa ti niečo stalo, mala by si sa od neho držať ďalej. Je to Klaus." Zazerala po mne akoby som práve stratila rozum a pri tom ako ma upozorňovala začala zvyšovať hlas.
"No tak, Caroline. Priznaj, že sa ti páči. Aspoň trošičku..." podpichovala som ju.
"Tak to v žiadnom prípade. Ja mám Tylera." Ihneď myšlienku na to, že by sa jej Klaus mohol páčiť zavrhla. To nebolo až také skvelé. Hlavne pre Klausa.
"Keď myslíš. Ja si aj tak myslím, že je Klaus zlatý."
"Klaus a zlatý? Nepila si niečo?" vypleštila na mňa oči.
"Máš pravdu. Včera sme spolu čosi popili."
"Drž sa od neho ďalej. Tá nevinná tvárička klame."
"Tak predsa ti len nie je úplne ukradnutý."
"No tak, prestaň, Simone. Klaus mi je ukradnutý."
"Dobre teda. Len aby nebolo neskoro, keď zmeníš názor." Ukončila som náš rozhovor, pretože práve zazvonilo na hodinu a ja som sa musela dostať do triedy. Iba pokrútila hlavou a odišla.


"Počul som, že si sa už stihla zoznámiť s Klausom." pustil sa so mnou do reči Stefan, keď som po škole nasadala do svojho auta.
"Prišiel sa privítať s novou susedou."
"Caroline si myslí, že by mohol vzniknúť problém."
"Problém? Nie som hlúpa. Viem, že si mám dávať pozor. No mne Klaus nepríde ako človek, ktorého by som sa mala báť."
"Vidím, že máš svoj vlastný rozum. Ale predsa len, mala by si byť opatrnejšia."
"Na mňa včera zapôsobil ako niekto, kto je len nešťastný a sám. A správal sa milo. No v poriadku, budem brať vaše upozornenia vážne, ak mi niekto povie, prečo by som sa mu mala radšej vyhýbať."
"Tak to ti bohužiaľ nepoviem."
"Dobre. Tak si to asi budem musieť zistiť sama. Vďaka za upozornenie, Stefan." rozlúčila som sa a odišla som preč. Mala som namierené rovno domov, no keď som prechádzala okolo Klausovho domu, ani neviem prečo, zastavila som pred ním. Vystúpila som z auta a prišla som až k dverám, na ktoré som zaklopala. Otvoril mi nejaký chlapík. Zrejme jeden z jeho sluhov.
"Hľadám Klausa." oznámila som mu.
"Klaus tu nie je." povedal a pokúsil sa mi zabuchnúť dvere, no ja som do nich vložila nohu a nedala som sa zastaviť. Zamračil sa na mňa.
"Povedz mu, že ho hľadá Simone."
"Už som povedal, že Klaus tu nie je." opakoval stále to isté.
"To je v poriadku, nechaj ju vojsť." ozval sa Klausov hlas z chodby. Vošla som dovnútra a kráčala som k nemu. Očividne ho moja prítomnosť tešila.
"Dnes som vravela s Caroline." povedala som a jeho úsmev ihneď zmizol. Otočil sa a kráčal preč. Nasledovala som ho do obývačky.
"A znovu ti povedala, že som netvor."
"Nie. Povedala mi, že sa mám od teba držať ďalej. Povedala, že tá nevinná tvárička klame, a to doslovne. A potom ma zastavil aj Stefan. A ten ma pred tebou varoval tiež. Tak čo také hrozné si im spravil, že ťa všetci tak nenávidia?"
"No ty si aj napriek všetkým varovaniam tu." usmial sa a podišiel ku mne.
"To nie je odpoveď na moju otázku." zamračila som sa.
"Bojíš sa ma?" začal sa nebezpečne približovať, no ja som stále s rovnakým výrazom v tvári stála a pozerala na neho.
"Nemám sa ťa prečo báť. Aj napriek tomu, čo mi bolo povedané, si naozaj nemyslím, že si až taký hrozný. Vidím v tebe aj niečo pozitívne."
"Každý sa ma bojí. Aj ty. Priznaj si to."
"Klaus, ja na to nemám dôvod. Zatiaľ som nebola svedkom ničoho zlého, čo si spravil."
"No tak, zlatko. Povedz, že sa ma bojíš." začal na mňa tlačiť. Boli sme od seba len na pár centimetrov.
"Zabudni. Mňa nezastrašíš." nedala som sa a pozrela som mu priamo do očí.
"Prikazujem ti to." povedal a skúsil ma ovplyvniť, no to nemohol.
"Smola." zasmiala som sa. Videla som ako v ňom začína vrieť zlosť. Pomaly sa prestával ovládať.
"Radšej by som utekal." zavrčal, no ja som ho nebrala vážne. Nemala som strach. V živote som sa stretla už s kadekým, no nikdy som nemala strach. Nikdy som nezutekala, aj keď mi hrozilo nebezpečenstvo smrti.
"Ja viem kto si. A byť tebou, radšej by som nechala niekoho ako ja na žive." Naše tváre boli od seba len na pár milimetrov.
"Čo to má znamenať?" zmätene na mňa hľadel.
"Myslíš si, že len preto, že si pôvodný a si hybrid, sa ťa budem báť. Viem, že by si ma mohol zabiť jediným mávnutím ruky, no ja sa nikdy nebojím. Nikoho. Raz už som zomrela, druhý krát to nebude problém."
"Ako si mohla už raz zomrieť?" nechápal ma.
"To nech ťa netrápi. Mám niečo, čo chceš. A nechceš to len ty. Ukáž mi, že stojí za to, dôverovať ti a nakoniec budeš ty ten, ktorý to dostane." povedala som, pobozkala som ho a nadprirodzenou rýchlosťou som zmizla.


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama