Sounds Of Freedom-21.časť

15. května 2013 v 21:07 |  Sounds Of Freedom
"Simone, si v poriadku?" pribehol aj Damon a zahľadel sa mi hlboko do očí.
"Potrebujem krv..." povedali sme s Elenou naraz. Znovu bola pri mne, no Klaus ju jediným mávnutím ruky odhodil na druhú stranu.
"Postarajte sa o ňu!" prikázal a jeho poskokovia sa o ňu ihneď začali starať.
"Na, tu máš. Pi." nastrčil mi zápästie Damon. Už druhý deň po sebe som pila jeho krv. Ochotne som jeho ponuku prijala. Vedela som, že aj jemu aj Klausovi robí problém nenapiť sa mojej krvi. Dokonca aj mňa ako človeka neuveriteľne vábila jej vôňa.
"Klaus, ja neviem čo sa pokazilo... Nefungovalo to. Cítila som odozvu z druhej strany, no pri poslednom bode sa niečo pokazilo. Niečo nás nepustilo ďalej." vytisla som zo seba aby to všetko pôsobilo dôveryhodne.

"Nezaoberaj sa tým. Teraz potrebuješ ísť domov, aby si sa zotavila. Mohla ťa zabiť. Vieš ako reagovala na tvoju krv včera. Ty si sa zbláznila." Povedal podráždene Damon a vedela som, že tú podráždenosť nehrá. Postavil ma na nohy, vzal ma do náručia a bol pripravený odísť.
"Damon, postav ma na zem. Už mi je dobre." povedala som rázne a on radšej poslúchol. Klaus sa od nás odvrátil a snažil sa vyrovnať s hnevom. Riskovala som, no prišla som naspäť k nemu a dotkla som sa mu pleca.
"Klaus, prepáč. Naozaj neviem, prečo sa to nepodarilo. Všetko prebiehalo dokonale. Možno... to na Elenu nefunguje, pretože je iná..." vyjachtala som a otočila som ho k sebe. V jeho očiach sa miešal smútok so sklamaním, strachom, zlosťou, zmätkom... Teraz mi pripadal úplne zraniteľný. Teraz to bol ten pravý Klaus, ktorý sa mi vtedy v záhrade otvoril. Teraz to bol Klaus, ktorému som dávala nádej na zmenu. Bol to Klaus, ktorý ma zaujal. Niečo ma k nemu ťahalo. Mala som chuť pobozkať ho a utešiť ho, no v hlave mi začali blikať výstražné svetielka a ja som sa od neho otočila a spravila som niekoľko krokov dozadu. Potom som pristúpila k Elene, ktorú držali Klausovi poskokovia.
"Sľúb mi, že sa ma ani nedotkneš a ja ťa pustím."
"Dobre. Už chcem odtiaľto vypadnúť." Zahľadela sa na mňa prosebne a ja som ju chytila za ruku a ťahala som ju preč. Klaus bol mimo, takže jeho poskokovia nemali vôbec žiaden problém s tým, že som im brala ich väzňa. Elena svoj sľub aj dodržala. Všetci traja sme vyšli von.

"Vďaka." povedala Elena a hodila sa mi okolo krku. To som rozhodne nečakala. Trochu som sa zapotácala, no potom som jej objatie opätovala. Bol to celkom dobrý pocit, no ten sa ihneď zmenil. Cítila som, že sa niečo blíži.
"Vypila si tú druhú fľašku, čo som ti dala?" zašepkala som jej do ucha a ona prikývla. O Damona som sa nebála, sama som ho prinútila, aby ju vypil.
"Oklamala si ma! Musela si ma oklamať!" prirútil sa rozzúrený Klaus a chytil ma pod krk.
"Prečo by som to robila?" spýtala som sa priškrteným hlasom. Nebol to príjemný pocit.
"Nenávidíš ma! Tak ako všetci ostatní! Si len ďalšia cundra, ktorá sa ma snažila oklamať a podviesť."
"Klaus, pusti ju. Ona za nič nemôže." ozval sa Damon a mne pomaly začal dochádzať dych.
"Damon, nemiešaj sa do toho a nič sa ti nestane." vyštekol na neho Klaus.
"Klaus, dusíš ma. Pusti ma." Začala som okolo seba kopať nohami a metať rukami. Damon chytil Klausa za ruku, no ten ho ako muchu odhodil preč. Vrazil do stromu a aj so zlomeným mohutným konárom sa zvalil k zemi.
"Pusti ju, prosím. Ona za nič nemôže." zapišťala Elena. Už som nevládala nič povedať, tak som mu len prosebne pozrela do očí. Posledný krát som pozrela na Damona a potom som čakala na smrť, no zovretie náhle povolilo. Zvalila som sa na zem a lapala som dych.
"Ak by som ťa nemal rád, už by si bola mŕtva." zavrčal.
"Ty to nechápeš? Spravila som všetko tak, ako som mala. Všetko prebiehalo úplne normálne. No zrejme nie je možné spraviť z Eleny znovu človeka, tak to pochop! Takmer som kvôli tebe zomrela a tebe je všetko jedno! Stále si melieš len to svoje! Vravím ti pravdu, tak to prosím ťa, pochop a nechaj nás na pokoji. Naozaj som sa snažila aby si bol spokojný, nebála som sa riskovať svoj vlastný život a tebe na tom vôbec nezáleží. Musíš mi veriť!" rozkričala som sa.
"Mám ti veriť? Tebe?" pohŕdavo sa spýtal.
"Komu inému by sa mal veriť ak nie mne? Ja som ti verila pokým si nespravil to s Elijahom. Dovtedy som ti verila, ale asi som bola hlúpa. Vzťahy fungujú len vtedy, pokiaľ jeden druhému dôveruje, no tu to zrejme neplatí ani z jednej strany."
"Vravíš pravdu?" spravil presne to, čo som čakala. Začal ma ovplyvňovať, snažil sa zo mňa násilím vymôcť pravdu.
"Hlupák. Na mňa toto neplatí. Teraz si ma naozaj sklamal." odsekla som a a odkráčala som k Damonovi, ktorý stále ležal na zemi.
"A čo tak ty, Elena? Neklamete mi?" podišiel razom k nej a začal to skúšať na ňu.
"Vravíme pravdu, Klaus." povedala a aj mne to pripadalo dosť presvedčivé. Blížil sa k Damonovi.
"Ani sa ho nedotkni. Skús ho ovplyvniť a klesneš u mňa hlboko pod nulu. A to ma naozaj úprimne mrzelo, že sa to nepodarilo. Bolo mi ťa ľúto. No teraz si ma znovu len sklamal a usvedčil v tom, že šanca na zmenu je ti vzdialená na míle ďaleko. Prepáč, ale už musíme ísť. Nájdi si niekoho iného na svoje úchylné zábavky a mučenie. Zbohom, Klaus." Klamala som a hrala som divadlo a snažila som sa z tadiaľ čím skôr vypadnúť. Podoprela som Damona a nechala som tam stáť vykoľajeného Klausa osamote. Mierili sme k nám domov.

"Máme návštevu." povedala som, keď sme kráčali po schodoch k vchodovým dverám a ja som ucítila prítomnosť ďalších bytostí v mojom dome.
"Akú návštevu?" spýtala sa Elena, no slovnú odpoveď nedostala. Namiesto toho dostala objatie a bozk od Stefana.
"Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" ihneď sa jej začal starostlivo vypytovať.
"Nie, som v poriadku. Zachránila ma." odpovedala Elena a pozrela smerom na mňa. Stefan sa na mňa vďačne pozrel. Damon sa cestou stihol viac-menej zotaviť a do domu nakráčal už ako pán, ktorého nič len tak nepoloží. Stefan s Elenou nás nasledovali dovnútra. V obývačke sedela Caroline s Bonnie. Ihneď ako uvideli, že Elena je živá a zdravá, po tvárach sa im rozlial úsmev.
"Ty môj superhrdina." zvolal Damon a pobozkal ma.
"Som jednoducho najlepšia!" zasmiala som sa.
"Si najlepšia. A ja som ťa skoro zabila. Bola by škoda, stratiť ťa." povedala Elena a aj ona sa zasmiala.
"Také detaily ako neplánované rozdávanie krvi musíme ešte doladiť, ale inak si bezchybná." povedal a znovu ma pobozkal.
"Také detaily ako to, že ma nedokážeš pred Klausom ubrániť musíme ešte doladiť, no inak si bezchybný." vrátila som Damonovi a on sa zamračil. Všetci prepukli do smiechu.
"Prepáč, miláčik. Ja som to tak nemyslela. Si bezchybný." tuho som ho objala.
"Veď som si myslel." zazrel na mňa.
"Ja... asi by som sa ti mala ospravedlniť." nečakane sa ozvala Caroline.
"To je v pohode. Netráp sa tým. Mala si na to dôvod."
"Aj tak, prepáč." podišla ku mne a objala ma.
"Keď tak nad tým rozmýšľam... Čo som to tam vlastne vypila? Dúfam, že si mi nedala niečo zázračné z tvojej širokej ponuky." prehovorila zamyslene Elena.
"Neboj sa. Možno do rána zomrieš, ale inak by to malo byť v poriadku."
"Čože!?" zhíkla a všetkým ostatným na tvári zamrzli úsmevy.
"Naleteli ste!" začala som sa smiať.
"Tak čo tam vlastne bolo?" spýtala sa ešte raz Bonnie.
"Bola tam len voda. A myslím, že teraz sa vyplatilo mať okrem tých ďalších asi päťdesiatich pravých zázračných tekutín nejaké falošné fľašky s čistou vodou. Vedela som, že je to na niečo dobré, keď som sa naspamäť učila rozoznať jednu od druhej."
"A čo také zaujímavé tam ešte máš?" spýtala sa ma Bonnie.
"To je moje tajomstvo. Ale pokiaľ by som mala niečo, čo sa vám zíde, určite rada znovu pomôžem. Ja som z toho ešte nič nepoužila."
"Ako si sa k tomu všetkému dostala?" vyzvedal Stefan.
"Nechcem aby Damon žiarlil. Niekedy, keď bude mimo dosahu, poviem ti to." zaškerila som sa.
"Jasné, len sa bavte ako by som tu ani nebol. Idem si vziať niečo pod zub." precedil nahnevane pomedzi zuby a odišiel preč.
"To mi ako odpoveď stačilo. Ešte raz vďaka." usmial sa na mňa Stefan.
"Bože, ľudia. Odkedy som tu, tak som neuveriteľne pri vás zmäkla." povedala som a snažila som sa ubrániť slzám.
"Len to nie. Kto bude mojou princeznou temnoty?" ozval sa za mnou Damon.
"Ty sa báť nemusíš. Vieš, tá posteľ s lanami napustenými v železníku a tie kolíky a iné nástroje sú stále tam hore. Pokiaľ máš chuť..."
"Nemusíme to preháňať. Ale pokiaľ máš ty chuť na niečo kruté..." začal mi robiť návrhy.
"Tak toto ja počúvať naozaj nemusím." zvolala znechutene Caroline a postavila sa do dverí.
"No tak, ideme. Všetci. Teraz. Títo dvaja nie sú v poriadku. Ak ihneď nevypadnete, nakazia aj vás." Vyvalila oči a všetkých vyháňala preč.
"Hej, Caroline. Súhlasím s tebou." zavolal za ňou Damon a vzal ma do rúk.
"Ak by som sa náhodou zajtra neukázala v škole, tak to Damon trochu prehnal a zrejme budem niekde ležať zahrabaná tri metre pod zemou. Majte sa." Stihla som sa ešte s nimi rozlúčiť a potom som sa nechala unášať už len Damonovymi pohľadmi a bozkami.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama