Sounds Of Freedom-20.časť

15. května 2013 v 20:54 |  Sounds Of Freedom
Sedela som na kuchynskej linke a pila som krv, keď mi zazvonil mobil. Pozrela som na displej a prečítala som si meno volajúce, ktoré ma príliš nepotešilo. Volal mi Klaus. Prišiel už na to, že som ho podviedla? Alebo mi chce vyznať jeho nehynúcu lásku ku mne?
"Prosím?" ozvala som sa pokojne.
"Rád ťa počujem. Ako sa máš?" spýtal sa.
"Mám sa vynikajúco, ale asi pred desiatimi sekundami začala moja nálada klesať." odvetila som mu.
"Máš zmysel pre humor, Simone. Len som ťa chcel informovať o tom, že Elena je už u mňa."
"A ja som si myslela, že mi chceš poďakovať."

"Pokiaľ poprosíš, tak možno bude aj to, láska." zažartoval. Aj napriek tomu, že som bola na neho nesmierne nahnevaná a mala som chuť zabiť ho, jeho hlas a smiech vo mne vyvolávali zvláštny pocit.
"To je všetko, čo si chcel? Vieš, mám nejakú prácičku." spýtala som sa zoskakujúc z kuchynskej linky na podlahu a chcela som ho zrušiť, no on pokračoval v rozhovore.
"Elena chce, aby si bola pri tom."
"Naozaj? Vzhľadom k tomu, že ma pred pár hodinami chcela zabiť, je to príjemná zmena." Vravela som kotúľajúc si pomaranč po stole.
"Ona ťa chcela zabiť?"
"Ani sa jej nečudujem. Najprv som ju ťahala za nos, potom som ju podrazila a vieš, tá krv, ktorá mi stekala po krku ani nič iné spôsobiť nemohla. Nebyť Damona, už by som tu nebola. Vieš, možno by si sa mu mal poďakovať. Takmer som sa nechala zabiť a to len kvôli tebe." Pokúšala som sa ho vyviesť z miery a nehorázne ma to bavilo.
"To nerád počujem."
"O pár sekúnd sme u teba. Je to predsa Elenino posledné upírie prianie, nie? Nemôžem ju sklamať."
povedala som a zavolala som na Damona. Spolu sme sa vybrali na miesto činu.

"Kde je Stefan?" zaznelo ako prvé, keď sme prišli ku Klausovi a boli sme privedení k Elene.
"Nechce ho sem pustiť." ozvala sa Elena, pripútaná k veľkej železnej stoličke, ktorá stála uprostred chladnej prázdnej miestnosti, ktorá pripomínala pivnicu.
"Tak to od teba nie je veľmi zdvorilé, Klaus." Otočila som sa na neho.
"Jeden Salvatore stačí, nie?" Letmo pozrel na Damona.
"Elena je tu ale sama, Damon je tu so mnou." povedala som a chytila som ho za ruku. Nebolo nič lepšie ako sa v tom momente pozerať na Klausov zdesený výraz tváre.
"Pozerám, že od včera sa toho dosť zmenilo." Rýchlo sa snažil skryť svoje rozpaky, no moc sa mu to nedarilo. Podišiel k Elene a pohladil ju po tvári. Tá sebou cukla a vyzerala dosť vystrašene.
"Dobre, nestrácajme teda čas. Máš, čo si chcel, získal si to pomerne lacno, tak sa do toho pusť."
"Nejaká si nedočkavá. Čo sa deje, láska moja?" V momente stál pri mne a teraz hladil po líci mňa. Damon v tom momente stuhol a ak by som mu nebola stisla ruku, asi by sa pustil do vopred prehraného boja proti Klausovi.
"Nesnaž sa skryť svoje nadšenie, Klaus. Vidím tie iskierky nedočkavosti v tvojich očiach." odvetila som mu pokojne. Nechcela som sa nechať vyprovokovať.
"Dobre teda, pusťme sa do toho." zašepkal mi tesne pri uchu. Ani som sa nepohla.
"Vieš vôbec ako sa to robí?" spýtala som sa, keď stál znovu pri Elena a v ruke zvieral fľaštičku s údajným liekom.
"Možno by si nás mala poučiť." vyzval ma a na perách mu pohrával úsmev.
"Radšej by som to spravila sama, ak dovolíš. Chcem mať aspoň pekný zážitok." Podišla som k nemu a vzala som mu fľašku z rúk. Damon na mňa nedôverčivo pozrel, no ja som mu prikývla, že môže byť pokojný.
"Si pripravená?" spýtala som sa Eleny a ona slabo prikývla. Ten rituál som si pamätala dokonale. Nebolo to ani nič zložité, no rozhodne patril k veciam, na ktoré sa nezabúda.
"Budem ti vravieť, čo máš robiť. Len pokojne. V prvom rade sa musíš upokojiť." Hľadela som na ňu a ona sa prestávala metať.
"Teraz ťa rozviažu, no nesprav nejakú hlúposť. Zostaň pokojne stáť." Povedala som a Klaus dal svojim poskokom signál, po ktorom prišli k Elene a elegantne ju začali oslobodzovať. Elena bola slobodná a prvé, čo spravila bolo, že sa rozbehla k Damonovi, ktorý stál hneď pri dverách, no ten jej zabránil v úniku.
"Elena! Takto to nepôjde. Musíš mi veriť. Inak to spraví Klaus a nebude to také príjemné ako keď to budem robiť ja." skríkla som na ňu. Nemala sa čoho báť. Predsa sme mali náš plán. Vedela, že sa jej nič nestane.
"Dobre teda. Sprav to ale rýchlo." vytisla zo seba trasúcim hlasom a vrátila sa ku mne. Klaus všetko so záujmom pozoroval. Všímal si pozorne každý môj pohyb, čo ma trochu znervózňovalo.
"Teraz okolo teba zapálim 5 sviečok, každá z nich symbolizuje jeden živel- oheň, vzduch, voda, zem a tá piata je duch. Musíš zostať vo vnútri." vravela som a pomaly som okolo nej rozostavila sviečky, ktoré som potom zapaľovačom, ktorý vždy nosím vo vrecku zapálila.
"Elena, teraz budeš po mne opakovať. Je ti to jasné?"
"Dobre." Súhlasila a ja som začala vyriekať slová, ktoré som vtedy vravela aj ja.
"Ja, Elena Gilbertová, dcéra Johna Gilberta a Isobel Flemming, prosím duchov aby ma oslobodili od bremena, ktoré nosím." vyslovila som výrazne každé slovo a ona opakovala.
"Prosím oheň, vzduch, vodu, zem a ducha, aby mi pomohli z prekliatia, ktorým trpím."
"Zbavte ma monštra, ktorým som sa stala. Prosím, vráťte mi späť moje ľudské ja."
Elena poslušne zopakovala aj moje posledné slová a potom som jej podala fľašku s liekom. Pomaly ju otvorila, priložila si ju k ústam a začala piť. Keď dopila, načiahla som k nej ruku a ona mi fľašku vrátila.
"Teraz poďakuješ za vyslyšanie prosieb a na spečatenie sa napiješ ľudskej krvy. Znovu opakuj: Najsilnejší a najmocnejší duchovia, ďakujem, že ste sa mi neobrátili chrbtom. Oheň, vzduch, voda, zem a duch, ďakujem za váš dar. Som navždy vašou dlžníčkou." Elena znovu zopakovala moje slová a potom som si šikovne na dlani spravila nožom tenkú čiaru a natrčila ju k Elene. Elena na mňa zmätene pozrela, no ihneď sa za mojou rukou načiahla a začala piť.
"A teraz posledné slová: Ďakujem za slobodu." povedala som, no už bolo neskoro. Elena nereagovala, iba lačne pila moju krv. Nahodila som prestrašený výraz.
"Niečo nie je v poriadku. Mala ju vyvrátiť, nie piť ďalej. Elena! Prestaň, ubližuješ mi." skríkla som a snažila som sa vyslobodiť si svoju ruku, dúfajúc, že sa Elena ovládne a bude pokračovať v našom divadielku.
"Elena, prestaň!" vykríkol Damon a strhol ju na stranu. Jedna sviečka sa prevrátila a Damonovi začal horieť rukáv na pravej ruke.
"Damon, horíš! Pravá ruka." upozornila som ho, no pomaly ma opúšťali sily. Elena vypila príliš moc.
"Je mi nejako zle..." zašepkala som, Klaus okamžite skočil ku mne a stihol ma zachytiť pred tým, ako som stihla spadnúť na zem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama