Sounds Of Freedom-2.časť

15. května 2013 v 19:54 |  Sounds Of Freedom
"Šampanské? To nie je príliš vhodné na študentku." ozvalo sa tmavou nocou. Z diaľky ku mne kráčala postava muža. Či skôr iného tvora.
"Dúfam, že nemáš v pláne prezradiť ma." odvetila som a popíjala som ďalej.
"To sa ešte uvidí. Ale v mojom popise práce sú veci trochu iného druhu." zažartoval.
"To rada počujem. Ja som Simone." Postavila som sa a kráčala som k nemu.
"Teší ma. Ja som Klaus." Predstavil sa a ja som v tom momente na chvíľku onemela. Práve jeho som hľadala. A úplne ma prekvapilo, že som ho našla tak ľahko a rýchlo. Vlastne si on našiel mňa. Vyčaril úsmev a pobozkal mi ruku. Vôbec nepôsobil tak ako ho všetci opisovali. Zdal sa byť celkom milý.
"Vyzerá to tak, že asi budeme susedia." prehodila som, keď sa mi znovu navrátila schopnosť rozprávať.

"Asi tomu tak bude." zasmial sa.
"Šampanské?" ponúkla som ho. Asi by bolo vhodnejšie ponúknuť mu čerstvú teplú krv priamo zo žily, no bolo by príliš riskantné a hlúpe vyjsť s informáciou, že viem kto je von.
"Nechcem zdržovať, vlastne som sa len prišiel pozrieť na toho boháča, ktorý sa mi snaží konkurovať." povedal a pozrel pri tom na môj dom. Iba som sa zasmiala.
"Aké prekvapenie to muselo byť, keď si tu našiel mňa... idem po pohár." Povedala som a rýchlo som zabehla do kuchyne po ďalší pohárik na šampanské. Chvíľku mi trvalo, kým som sa zorientovala, našla som kuchyňu, no keď som sa vrátila, stále tam bol a čakal na mňa.
"Prepáč, ešte poriadne neviem, kde je ktorá miestnosť." ospravedlnila som sa a naliala som mu. Podala som mu pohárik a naše ruky sa na malý okamih dotkli. Prešiel mnou elektrizujúci pocit.
"Čo ťa priviedlo sem, do Mystic Falls?" spýtal sa, keď sme si sadli na lavičku.
"Ak mám byť úprimná, vlastne ani neviem. Stratila som všetko, zostali len peniaze. A o tomto meste som od niekoho počula, že je skvelé. Uvidíme, či neklamal. Ak klamal, pekne mu to spočítam." odpovedala som mu, no myslela som si niečo úplne iné.
"Mystic Falls. Naozaj je to čarovné mesto." prikývol a ja som vedela, že neklame.
"A čo sem priviedlo teba?" spýtala som sa ja jeho.
"A čo ak ti poviem, že som sa tu narodil?" odpovedal na moju otázku ďalšou otázkou.
"Tak to určite nie. Počujem ten tvoj prízvuk. Určite nie si odtiaľto."
"Je to až také hrozné?"
"Podľa mňa je to... super." Povedala som nakoniec, pretože povedať mu, že jeho prízvuk je sexi... Skrátka to znelo hlúpo.
"Aj mne niekto povedal, že toto mesto je... skvelé." použil môj dôvod.
"A? Naozaj je?"
"Pre niekoho ako ja... určite áno." znela jeho odpoveď a zvláštne sa usmial. Pre neho bolo toto mesto ako raj. O tom som nepochybovala. Vonku už začínalo byť chladno a mňa striaslo.
"Je ti zima?" spýtal sa a ponúkol mi jeho sako. Naozaj nebol až taký hrozný ako sa o ňom vravelo. Trochu ma to zaskočilo, čo si zrejme aj všimol.
"Čo? Prečo ten šokovaný výraz?"
"Ja... neviem. Nie si až taký..." začala som koktať.
"Nie som až taký čo?"
"No. Niekto mi povedal, že si otravný a... zlý. Mne sa zdáš byť úplne normálny a milý." neskrývala som svoj úžas.
"Vidím, že už ťa tak trochu predo mnou varovali. Smiem vedieť kto si o mne myslí, že som otravný a zlý?"
"Nebudem predsa donášať na svoju novú kamarátku."
"Takže Caroline?"
"Prečo Caroline? To som nepovedala." namietla som.
"Tak trochu som si všimol, že ťa sem priviezla práve ona."
"Aha. Ale nespomínaj to pred ňou. Vieš, nechcem aby si myslela o mne niečo zlé."
"Naozaj si myslí, že som otravný a zlý?" zaskočil ma svojou otázkou. Pri rozhovore o nej, mu oči začali akosi žiariť. Dovtedy bol veselý, ale keď sme spomenuli ju, akoby ešte o kúsok viac ožil. Rozhodne to nebol len nejaký kamarátsky vzťah či známosť od susedov.
"Určite to nemyslela tak ako to vyznelo."
"Vieš, ani ja nechcem aby si o mne myslela niečo zlé." povedal a zahľadel sa do diaľky. Toto sa vôbec nepodobalo na Klausa, netvora, o ktorom som počúvala.
"A má dôvod myslieť si to?"
"Obávam sa, že tak trochu áno." Priznal si svoju vinu.
"Tak s tým niečo sprav. Má právo myslieť si o tebe zlé veci, pokiaľ si jej neukázal tvoje pravé ja. Ukáž jej, že si iný. Tak ako mne. Aj napriek tomu, čo mi bolo povedané, sa mi to ešte nestihlo potvrdiť. Možno je to tým, že som tu len krátku chvíľu, no ak by si jej ukázal túto tvoju časť, tak by Caroline možno mohla zmeniť svoj názor. A s mojou pomocou..."
"Asi máš pravdu." súhlasil so mnou. Postavil sa na odchod.
"Ale nie, že to preženieš. A pokiaľ by to aj tak nefungovalo tak..." mala som chuť povedať mu aby prišiel za mnou, no to by bolo príliš odvážne aj na mňa.
"Ak by to nefungovalo tak potom čo?"
"Niečo vymyslíme. Vďaka za spoločnosť." Postavila som sa aj ja.
"Moc ľudí to odo mňa nepočuje, no vďaka za radu, Simone. Myslím, že z nás budú dobrí susedia." Poďakoval mi. Klaus mi poďakoval a povedal mi, že z nás budú dobrí susedia. Snívam? Bol to ten Klaus? Nemohol to byť niekto iný? Myslela som si, že to pôjde horšie, že ani nebudem mať šancu sa s ním porozprávať, no toto menilo celú situáciu. Ale také jednoduché mu to určite neurobím. Nič nie je zadarmo. A to, čo som mu mohla ponúknuť ja, to malo privysokú cenu na to, aby som mu to dala len tak, bez ničoho. Navyše o to malo záujem viacej osôb. Najprv som potrebovala zistiť, kto si to zaslúži najviac.
"Držím palce." usmiala som sa na neho a on potom zmizol v tme. Mierne šokovaná som vzala prázdne poháre a fľašku po šampanskom do domu a šla som si ľahnúť.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama