Sounds Of Freedom-19.časť

15. května 2013 v 20:54 |  Sounds Of Freedom
Síce som noc strávila s Damonom, v hlave mi vírili myšlienky, v ktorých sa objavoval aj Elijah či Klaus. Rozmýšľala som, čo asi teraz robí Elijah. Prečo vlastne odišiel a čo si myslí. A Klaus... To bolo ešte horšie. Myslela som na to, či boli tie bozky ozajstné. Či znovu len nehral nejakú podivnú hru. Odkedy som prišla do Mystic Falls, videla som na ňom, aká je pre neho Caroline dôležitá a on to nakoniec tak pokašľal. Všimla som si tie pohľady, ktoré na mňa Caroline vrhala po tom, čo ma Klaus bozkával. A predsa sa priznala, že ho miluje, aj keď si to možno nepamätala. Caroline mi za tých pár dní prirástla k srdcu. Mala som ju rada a o to viac ma bolelo, že súhlasila s tým, aby ma Elena zabila. A potom ten Klaus. Trápilo ma to. Nechcela som jej tak ublížiť. Bonnie sa ku mne správala aj po tom všetkom veľmi milo a nič mi nevyčítala.

"Zavolaj Stefanovi a spýtaj sa ho na Elenu. Ja... mám strach." budila som spiaceho Damona, ktorý ležal vedľa mňa.
"Prvé čo počujem po zobudení je meno môjho brata? Tak to je naozaj milé." povedal sarkasticky.
"Žarty bokom. Za všetko môžem ja, potrebujem vedieť, či je ešte stále so Stefanom a či... Ja som nakoniec dosiahla viac ako som chcela a oni budú teraz trpieť? Ak by som dala ten liek hneď jej, mohla by utiecť a skrývať sa pred Klausom tak ako Katherine. Tej sa to darí. Nie je to nemožné."
"Nejako si zmäkla."
"Jasné, lebo ty si sa vôbec nezmenil."
"V poriadku, zavolám mu. Aj tak by mi mal poďakovať za to, že som mu prenechal Elenu." zamrmlal a začal hľadať mobil. Pokiaľ telefonoval so Stefanom, ja som rozmýšľala nad miliónom ďalších vecí. Pravdepodobne budem musieť odísť z Mystic Falls. Vstala som z postele, a začala som sa prehrabovať v šatníku, keď v tom mi niečo zišlo na um. Urýchlene som sa premiestnila do obývačky a zvesila som zo steny obraz, ktorý zdobil stenu. Nebol ničím výnimočný, no bol pre mňa akousi skrýšou na veci, ktoré boli príliš cenné na to, aby zostali len tak niekde pohodené. Položila som ho na zem a za ním sa objavili malé dvierka. Neboli nijak špeciálne chránené, jednoducho som ich otvorila a začala som si prezerať obsah vnútra a moje podozrenie sa naplnilo.
"Damon, povedz Stefanovi, nech aj s Elenou urýchlene prídu sem!" zakričala som, aj keď som vedela, že by ma počul aj keby som to povedala iba bežnou hlasitosťou. Ten stál v tom momente vedľa mňa.
"Čo sa stalo?" spýtal sa stále s mobilom v ruke. Vytrhla som mu ho a začala som rozprávať Stefanovi.
"Stefan, zmýlila som sa. Nemusíte vôbec panikáriť. Príďte sem a všetko vám vysvetlím. Hlavne sa snaž, aby sa sem Elena dostala skôr ako pre ňu príde Klaus."
"V poriadku, ale ak spravíš nejaký podraz..."
"Nie, nie, nie. Teraz prisahám, že o nič iné nejde. Rýchlo príďte." povedala som mu nadšene a zrušila som ho.
"Vysvetlíš mi už konečne o čo ide?" spýtal sa Damon so zmäteným výrazom v tvári.
"Budeš si musieť počkať na nich dvoch."

"O čo ide?" bola prvá Stefanova otázka po príchode.
"Sadnite si. Hneď vám to vysvetlím." povedala som. Všetci štyria sme teraz sedeli v obývačke. Ja s Damonom na jednej pohovke a Stefan s Elenou oproti nám. Bolo to zvláštne.
"V poriadku, nebudem naťahovať. Nechtiac som zrejme dala Klausovi nesprávnu fľaštičku. Nie je v nej to, čo očakáva. Celý deň som bola nervózna a zrejme som si nevšimla, čo v tom zmätku beriem." povedala som a v tom sa na mňa uprene zahľadeli 3 páry očí.
"Si normálna? Vieš čo spraví Klaus ak to zistí?" vyletel na mňa Damon.
"Damon, prestaň! Klaus sa o tom nedozvie." Ihneď som ho schladila, pretože už som mala vopred vymyslený plán.
"Ako to chceš spraviť?" spýtal sa Stefan s chladnou hlavou.
"Budeme predstierať, že všetko je tak, ako má byť. Klaus si príde po Elenu, dá jej ten liek a potom zistí, že to nefunguje. Elena je predsa už od narodenia výnimočná, je dvojníčka. To by malo stačiť ako vysvetlenie."
"A čo ak mu to nebude stačiť? Čo ak nás ovplyvní a bude žiadať pravdu?"
"Aj na to som myslela. Ja ovplyvnená byť nemôžem a pre vás niečo mám." Povedala som a podala som každému z nich podobnú fľaštičku ako som dala Klausovi.
"Čo to je?" spýtala sa Elena. To boli jej prvé slová, ktoré od príchodu povedala. Ani na mňa nepozrela.
"Určite poznáte železník a jeho účinky. Toto je niečo podobné. Stačí ak to vypijete a počas nasledujúcich pár hodín nebudete môcť byť ovplyvnení." vysvetlila som.
"Kde si k tomu prišla?" spýtal sa ma Damon.
"Zabúdaš, kde všade mám kontakty, zlatko. Mám vecičky, o ktorých nikto ani len netuší, že vôbec môžu existovať." zasmiala som sa.
"A čo ak by sme ten liek chceli?" znela Stefanova otázka.
"Stefan, neblázni! Máš ju späť, máte sa radi... nezabúdaj, že ja mám len jeden. Aký by to bol život, ak by si ty nezostarel ani o sekundu a ona by nakoniec zomrela? Ver mi, je lepšie pokiaľ ste obaja toho istého druhu. Poznám to."
"Tak prečo si si ten liek vzala ty?" spýtala sa ostro Elena.
"Naozaj to niekoho zaujíma? Bola som hlúpa, myslela som si, že ak budem znovu človekom, bude to jednoduchšie... A ono ti to je od vtedy ešte zložitejšie."
"Nie, to nie je celá odpoveď. Niečo tajíš. Chcem to vedieť." naliehala.
"Dobre, odpoviem ti, ale len ak mi ty odpovieš, prečo by som ti ten liek mala dať."
"Nechcem byť upírom!" vykríkla.
"A teraz si spomeň, prečo si sa ním stala. Kvôli komu? Bolo to kvôli Mattovi, Stefanovi alebo kvôli tomu, že si tvrdohlavá?"
"Nemohla som nechať Matta umrieť."
"Ak by si vtedy rozmýšľala, nemusela si teraz rozmýšľať nad tým, prečo chceš byť znovu upírom. Ale nie, ty si chcela byť hrdinkou a teraz vyplakávaš. Ak si ten liek vezmeš, budeš musieť po celý čas len utekať a skrývať sa so Stefanom a nakoniec ho aj tak opustíš, keď zomrieš. Naozaj to chceš?"
"Nie." zašepkala.
"Dobre si to premysli. Ak budeš pevne rozhodnutá, dám ti ho, ale nateraz by si si mala užívať to, čo máš. Nikdy nie je neskoro vrátiť sa a požiadať znovu." povedala som. "No... možno by si si to mohla rozmyslieť prv než zomriem." dodala som so smiechom.
"Zatiaľ to necháme otvorené, no aj tak by som bol najradšej ak..." začal rozprávať Stefan a bol pripravený na odchod. Elena vyzerala dosť rozrušene.
"Stefan, dobre si rozmysli, čo jej poradíš. Ja som sa nemala koho spýtať, aj to tak dopadlo. Verím, že sa nakoniec rozhodnete správne. Teraz sa držte nášho plánu." vyprevadila som ich k dverám a potom sme zostali s Damonom samy.
"Si si istá, že to vyjde?" spýtal sa ma a objal ma.
"Bude musieť."


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama