Sounds Of Freedom-18.časť

15. května 2013 v 20:53 |  Sounds Of Freedom
"Si sprostý? Čo robíš?" odtiahla som sa, keď som sa stihla spamätať.
"Ja... len som... si krásna, keď sa hneváš." vyjachtal a znovu ma začal bozkávať. Tento krát som sa odtiahla hneď a hneď som mu aj vlepila.
"Ty si psychopat. Ja už naozaj neviem, čo si mám o tebe myslieť. Si mi odporný. Všetko si skazil! A ja som sa snažila pomôcť ti s Caroline. A nakoniec si vodil za nos aj ju aj mňa a ja som vodila za nos všetkých ostaných. Prečo si to spravil? Si úbohý a sebecký a..." znovu ma umlčal bozkom.
"Do riti prestaň. Máš svoj liek tak si ho zober a pakuj sa preč, inak nájdem spôsob akým ťa zabiť a ver tomu, že ťa zabijem a bude mi jedno, kto všetko je z tvojej línie. Bože, odveďte ho niekto preč, inak ho... Preboha, veď on je ako nekonečná nočná mora! Ani zabiť ho nemôžem! Ešte raz sa ma dotkneš a..." ziapala som a všetci okolo mňa akoby prestali dýchať.

"Ešte sa uvidíme. Vždy dostanem to, čo chcem. Zbohom, zlatko." usmial sa na mňa a potom zmizol. Vôbec ničomu som nerozumela. Mala som chuť okamžite zmiznúť. Nevravím, že sa mi Klausove bozky nepáčili a že som o niečom podobnom pár krát nerozmýšľala, no v takejto situácii to bolo nechutné.
"Elijah, poď ideme preč. Ďaleko od tadeto, inak ja prisahám, že ak toho idiota ešte raz uvidím, tak ho zabijem a je mi jedno, že ešte neviem ako." Podišla som k nemu, no on sa odo mňa odvrátil.
"Elijah, čo sa stalo?" spýtala som sa, no jeho už nebolo. Bol preč. Aha. Zabudla som na prekliatie.
"Chce ma ešte niekto prekvapiť? Vynadať mi, či prejaviť svoju lásku? Chcem ma ešte niekto nejako potešiť?" obrátila som sa na všetkých.
"Ty si mu dala ten liek?" spýtala sa Elena a vykročila ku mne.
"Áno. Na tvojom mieste by som čím skôr vypadla. Čoskoro si po teba príde. A ver mi, že ak si raz ten liek vezmeš, budeš to ľutovať. Zostarneš a nakoniec umrieš. Neviem, či je možné premeniť sa znovu v upíra. Ale byť tebou, nevzala by som si ho. Ak si si myslela, že byť upírom je prekliatie, tak toto bude milión krát horšie. Pokiaľ si chcela dieťa, zabudni naň. Pokiaľ si chcela prežiť šťastný život či už s Damonom alebo Stefanom, ak si vezmeš ten liek, môžeš naň zabudnúť. Radšej sa teraz hneď zbaľ a choď preč, Elena. Je mi ľúto, že som mu ho dala. Ak chceš, môžeš ma zabiť. Vzdávam sa, chcem zomrieť. Prežila som toho veľa, dobrého aj zlého, no toto je na mňa už príliš. Nedokážem žiť sama so sebou... a ak by som sa náhodou znovu menila, nedovoľte mi dokončiť premenu. Prosím vás o to." Kľakla som si na kolená a čakala som na smrť.
"Vieš o tom, že si nezaslúžiš nič iné, len zomrieť?" spýtala sa a prišla úplne ku mne.
"Viem to. Preto chcem zomrieť. Som pripravená odísť." usmiala som sa. Nebola som si istá, či bude schopná zabiť ma, tak som sa poistila. S čižmy som chvatne vybrala nožík, ktorý so sebou stále nosím a spravila som si ním čiaru na krku. Ihneď som zacítila vôňu mojej krvi. Vedela som, že neodolá. A nemýlila som sa. Jej tvár sa ihneď zmenila a okamžite som pocítila jej zuby v mojom krku. Zavrela som oči a myslela som na všetky pekné momenty, ktoré som kedy prežila. Sekundy ubiehali, no smrť neprichádzala. Namiesto nej som pocítila silný náraz. Vydesene som otvorila oči. Elena bola preč. Namiesto Eleny pri mne kľačal Damon. Super, chce ma zabiť on. Krásna smrť. Znovu som privrela oči a čakala som, kedy sa dotknú jeho zuby mojej pokožky, no nič neprichádzalo. Namiesto toho mi priložil zápästie k ústam a nútil ma piť. Ihneď som sa začala vzpierať.
"Damon, čo to robíš? Prečo jej pomáhaš? Všetkých nás zradila!" začala kričať Caroline.
"Nestaraj sa do toho." odsekol jej a stále ma nútil piť.
"Dofrasa, Damon! Sprav aspoň raz normálnu vec. Chcela zomrieť, tak ju nechaj. Elena si zaslúži zabiť ju!"
"Caroline, buď ticho!" skríkol.
"Damon, čo to robíš? Chceš ma mučiť? V poriadku! Je mi to jedno." vykríkla som, keď som sa konečne vyslobodila.
"Zober Elenu a zachráň ju! Musíš! Ihneď!" postavila som sa na nohy a pátrala som očami po Elene. Zrazu sa ku mne prirútila a zvalila ma na zem. Moja krv... nik neodolal. Videla som ako sa Caroline aj Tyler premáhajú.
"Elena! Vypadni! Bež za Stefanom a zmiznite odtiaľto." prikázal jej Damon a stiahol ju zo mňa.
"Damon, ja ju musím zabiť." vravela úsečne Elena a pozerala na krv stekajúcu z môjho krku.
"Nie. Nikoho zabíjať nebudeš. Teraz spravíš to, čo ti poviem. Pôjdeš za Stefanom a budete spolu šťastní tak ako predtým. Zabudneš na to, že si ma milovala a budeš si žiť svoj život. Prikazujem ti to, budem šťastný, ak ma poslúchneš." povedal jej. Do kelu, čo sa to deje? Už som vôbec nič nechápala.
"Damon! Čo si to spravil?" vykríkla Caroline.
"Počúva svoje srdce." povedala Bonnie a usmiala sa na mňa.
"Vždy si chcela, aby bola Elena so Stefanom, pamätáš?" pripomenula jej. Elena bola v tom momente preč. Caroline sa pustila za ňou a nasledoval ich aj Tyler. Vlkolak zmizol už dávno.
"Prečo si to spravil? Prečo si ju nechal ísť? Musíš ísť za ňou! Miluješ ju! Musíš byť aspoň raz šťastný! ! vrieskala som na Damona.
"Simone... on bol ten, pre koho sa nedala tá kliatba zrušiť." vyhŕkla Amy.
"Čože!?"
"Uvedomil si to až teraz, no viac miluje teba ako Elenu. Vždy ste k sebe patrili a ak by nebolo tej kliatby, boli by ste stále spolu." doplnila Bonnie.
"Je... je to pravda?" pozrela som na Damona.
"Milujem ťa, Simone. A spravím všetko preto, aby sme tú kliatbu zrušili." povedal a pobozkal ma. Začala som plakať. Ani neviem či od šťastia, či od smútku... len... som ho bozkávala a plakala som.
"Aj ja ťa milujem, Damon." usmiala som sa na neho. A v tom sa stalo niečo nečakané. Sviečky, ktoré doteraz ležali pohodené na zemi, sa vzniesli do vzduchu asi do tej úrovne, v akej ju predtým všetci piati držali, a rozžiarili sa. Predtým som si to neuvedomila, no aj ja, aj Damon sme stáli presne v strede pentagramu, ktorý bol nakreslený na zemi. Bonnie s Amy začali niečo rozprávať po latinsky a vietor znovu začal neprirodzene silno fúkať. Znovu sa objavila bolesť pri srdci a v tom momente, nás nejaká nadprirodzená sila oboch odhodila dozadu.
"Podarilo sa to!" zvolala natešene Bonnie. Amy sa smiala a ja som nevedela, či počujem správne.
"Je to naozaj preč?" spýtala som sa vstávajúc zo zeme.
"Áno. Podarilo sa nám to. Alesia sa síce hnevá, ale podarilo sa." zasmiala sa Amy.
"Toto všetko má na svedomí Alesia?" spýtal sa Damon.
"Áno. Ta stará potvora. Ale buďme úprimní, mala na to dôvod." zasmiala som sa.
"Vďaka dievčatá. Bonnie, dúfam, že sa nehneváš. Ja... musela som mu dať ten liek, inak by som nemala Elijahovu krv a... všetko je to zložité. Klaus vie, čo robí. Je mi to ľúto. Len som chcela byť konečne slobodná a šťastná."
"Ja ťa chápem. A je jedno, komu si dala ten liek. Klaus by si po Elenu prišiel nech by bola kdekoľvek. Aj tak si im všetkým spravila veľkú láskavosť." povedala.
"Myslíte si, že Klaus pôjde aj po mne?" spýtala som sa.
"Neznášam toho psychopata. Znovu sa mi stavia do cesty. Ale ani sa mu nečudujem... Kto by nemiloval takéhoto šialenca ako si ty?" povedal Damon a ja som ho šťuchla lakťom.
"To vraví ten pravý. Nemôžeš si niekedy nájsť niekoho normálneho? Sám si robíš problémy."
"Matt a ja už pôjdeme." ozvala sa Bonnie. Na Matta som aj zabudla. Iba stál obďaleč a všetok ten chaos a šialenstvo sledoval.
"Aj ja už pôjdem. Majte sa. Určite sa ešte niekedy stretneme." povedala Amy.
"Ešte raz, vďaka. Toto vám nikdy nezabudnem." zakývala som im a potom som zostala s Damonom sama.
"Vieš, na čo teraz myslím?" šibalsky na mňa pozrel.
"Je mi to jedno. Ja už som nám program vymyslela." Zaškerila som sa a začala som ho bozkávať. Konečne som sa po všetkých tých rokoch cítila šťastná. Ale naozaj šťastná. Teraz som už vedela, že kliatba je preč a pokiaľ sa nestane nič zvláštne, mala by som šťastná zostať aj naďalej. S Damonom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama