Sounds Of Freedom-14.časť

15. května 2013 v 20:49 |  Sounds Of Freedom
"Alesia Seavers. To bola tvoja... prababka?" pozrela som spýtavo na dievča, stále sa krčiac pri zemi.
"Áno." odpovedalo jednoslovne dievča.
"Simone, si v poriadku? Kričala si a..." pribehla do miestnosti Caroline a za ňou aj Elena. Keď uvidela Klausa kráľovsky tróniaceho v kresle, ihneď sa jej pohľad zmenil.
"Zjavil sa jej duch čarodejnice, ktorá ju prekliala." vysvetlila im Bonnie. Len Bonnie pochopila, čo sa deje. Bola naozaj šikovná a múdra, aj keď už nemala svoju moc.
"Aký duch? Čo za kliatbu?" nechápavo vyzvedala Elena. Prosebne som pozrela na Bonnie. Len ona vedela, aký druh kliatby bol na mňa uvalený.
"Vaša čarodejnícka priateľka odmieta prezradiť, o akú kliatbu ide." prehodil Klaus. Všetci sme sa na neho pozreli. Jedine on sedel pokojne a ten moment si akoby aj užíval. Zoširoka sa usmial na Caroline.

"Možno by pomohlo trochu násilia." Postavil sa z kresla, podišiel k Bonnie a chytil ju za bradu.
"Klaus, prestaň! Nechaj ju. Keď nechce, tak nechce. Ja ju k ničomu nútiť nebudem. Pokiaľ chceš, aby som ti povedala nejaké novinky, čo som pre teba zistila, odíď. Zastavím sa za tebou. Zbytočne len všetkých znervózňuješ. A vďaka za tú mladú..."
"Vyhadzovať priateľa, to sa nepatrí, Simone. Ale pôjdem, nechcem zbytočné problémy a tvoje informácie si určite rád vypočujem. Čakám ťa." povedal a pustil Bonnie.
"Vďaka. Vážim si to a určite ťa poteším." poďakovala som mu a pozrela som smerom na Caroline.
"Užite si to tu. Zbohom. Rád som ťa videl, Caroline." Rozlúčil sa s nami, láskyplne sa usmial na Caroline a v momente zmizol.
"Si prekliata v láske." vyletelo nečakane z dievčaťa. Môj pohľad sa ihneď obrátil k nej.
"Čo si to povedala? Ja som... prekliata v láske?" nechápala som.
"Simone, sadni si. To bude dobré." snažila sa ma krotiť Caroline.
"Bonnie... vraví pravdu?" spýtala sa jej Elena. Bonnie len prikývla a zadívala sa do zeme.
"To preto si povedala, že o tom viem, len som si to nedala dokopy." vytisla som zo seba a podišla som k oknu. Zadívala som sa von. To preto sa každý môj vzťah od roku 1923, počnúc Damonom a končiac Elijahom neskončil veľmi pekne. S Damonom sme boli spolu 8 rokov šťastní, nič nám nechýbalo a zrazu nastala prudká zmena. Niečo sa v Damonovi zlomilo. Nie... to spôsobila tá kliatba. On s tým nič spraviť nemohol. Ak by ma nebola Alesia prekliala... možno by som bola s Damonom až doteraz a bolo by nám spolu krásne. Nemala by som dôvod meniť sa na človeka a nič z toho by sa nebolo stalo. Nebola by som teraz tu a Elena Gilbertová by možno vôbec nestretla Stefana ani Damona a nebola by sa stala upírom. Nenašiel by ju Klaus a nechcel by od nej krv ako od dvojníčky. Nemuselo by zomrieť kopec nevinných ľudí. Za všetko som mohla len ja.
"Musím si niečo vybaviť. Prosím vás, zdržte tu tú čarodejnicu, ja sa hneď vrátim. Určite si poradíte, len jej prosím neubližujte. Bonnie, prosím ťa, skúste prísť na to, ako sa dá kliatba zrušiť. Ďakujem." vysypala som zo seba a z jasným cieľom som vybehla von.

Mohla som vojsť do vnútra bez zaklopania, veď aj Damon spravil to isté, no ja som chcela pôsobiť slušne. Navyše som potrebovala ešte zopár sekúnd na premyslenie čo poviem. Dvere mi otvoril Stefan. Ďalšie sekundy k dobru.
"Ahoj, Simone." pozdravil ma a usmial sa na mňa.
"Ahoj, Stefan. Prosím ťa, povedz mi, že je Damon tu." Vytisla som zúfalo, dúfajúc, že tam Damon nebude a ja sa z tejto trápnej situácie vykrútim. Potrebovala som ho nájsť, no zároveň som sa bála.
"Poď ďalej." Pozval ma dnu a ja som ho nasledovala do obývačky. Damon sedel v kresle a popíjal whisky. Ako inak.
"Máš tu návštevu, braček." zvolal Stefan a Damon sa okamžite otočil ku mne. Najprv sa zamračil, no potom sa jeho pery skrútili do úsmevu, keď zbadal ako zvláštne sa tvárim.
"Stefan, mohol by si nás nechať osamote?" milo som na neho pozrela. Pochopil a ihneď odišiel.
"Tak, čo potrebuješ? Nie je tomu tak dávno, čo si ma vyhodila z tvojho domu." pripomenul mi.
"Pamätám si to. Vieš, no... nie je to pre mňa ľahké, veď ma poznáš, no prišla som sa ti ospravedlniť." vyjachtala som a zadívala som sa do zeme. Damon ku mne podišiel a podvihol mi bradu tak, aby som sa mu pozerala do očí. Potom sa začal smiať.
"Myslím to vážne. No niečo sa ťa predtým ešte musím spýtať. A prosím, odpovedz mi pravdivo. Je to dôležité." prosebne som na neho pozrela. Damon stíchol a pozoroval ma.
"Vtedy v 1923, prečo si ma tam nechal? Prečo si odišiel?" spýtala som sa ho. Najprv vyzeral mierne v šoku, no potom začal premýšľať.
"Vieš, že ani neviem? Všetko si dokonale pamätám akoby to bolo len včera, ale dôvod môjho úteku... Muselo sa niečo stať. Je to dávno. Prečo ťa to zaujíma? Vravela si, že je to už za tebou."
"Aj ja som si myslela, že už to je za mnou... no dnes som sa niečo dozvedela a to ma dosť ovplyvnilo. Preto mením názor. A chcem sa ti ospravedlniť. Za všetko. Za to, že som ťa celé tie roky preklínala, nenávidela... a že som ti ublížila. Prepáč." rozprávala som a svoje slová som myslela úplne vážne.
"Neviem, či tvoje ospravedlnenie prijmem." povedal kráčajúc ku krbu.
"Je to len tvoje rozhodnutie. Teraz máš svoj život s Elenou, máte sa radi... Nebudem ti do toho zasahovať. Len som chcela aby si vedel, že nič z toho, čo si spravil nebola tvoja vina a že som ti odpustila. Maj sa, Damon." povedala som mu ešte zopár slov a rozlúčila som sa s ním. Hneď som sa vybrala domov aby som zistila, či na niečo dievčatá prišli. Dúfala som, že ma poslúchli a zostali v mojom dome a uvažovali nad riešením. Tiež som dúfala, že našli spôsob ako ma vyslobodiť z reťazí starej známej čarodejnice, ktorú sme s Damonom kedysi dávno naštvali. Alesia sa potom vyvŕšila na mne. Ako inak.

Vystúpila som z auta a nesmelo som kráčala ku schodom. Otvorila som dvere a zamierila som si to do obývačky. Nesklamali ma. Všetky štyri dievčatá boli stále tam a nad niečím tuho debatovali.
"Vďaka,že ste tu zostali." vytrhla som ich z konverzácie.
"Ach, ahoj, Simone. Myslím, že ťa potešíme." ozvala sa veselo Bonnie. Caroline sa na mňa tiež žiarivo usmiala.
"Prišli ste na niečo?" spýtala som sa s nádejou v hlase.
"S Amy sme zistili ako sa bude dať tá kliatba zrušiť." oznámila mi Bonnie.
"Ty si Amy? Rada ťa spoznávam. Prepáč, že ťa do toho zaťahujem, no chcem napraviť to, čo tvoja prababka spravila. Sama vieš, že to nebolo nič dobré a pekné." Podišla som k mladej čarodejnici. Tento krát odo mňa neušla, iba sa nesmelo usmiala.
"To je v poriadku. Budem sa snažiť napraviť to." odvetila a pomrvila sa.
"Tak čo bude potrebné na zlomenie tej kliatby?" spýtala som sa.
"Krv." vyletelo z Eleny.
"To nebude problém." reagovala som.
"Ale nie hocaká krv." doplnila Caroline. Samozrejme. Vo všetkom bol nejaký háčik.
"Aký druh krvi konkrétne potrebujeme?" spýtala som sa. Nebol pre mňa problém zohnať krv či už šlo o upírsku, vlkolačiu, ľudskú...
"Ide o tri druhy." povedala Amy.
"Potrebujeme tvoju krv, to problém nie je. Potom potrebujeme krv z línie čarodejnice, ktorá na teba kliatbu uvrhla." povedala Bonnie a pozrela na Amy. Tá len súhlasne prikývla. Verila som, že to prikývnutie znamenalo, že bude ochotná použiť trochu jej krvi.
"A čo tá tretia? Aký je ten posledný druh krvi?" spýtala som sa.
"Musí byť od niekoho, kto ťa miluje. Dá sa to zrušiť len ak existuje niekto, kto ťa miluje." vyslovila pomaly Bonnie a dávala si pozor aby bolo každé jej slovo vyslovené zreteľne a zrozumiteľne.
"Existuje niekto taký?" spýtala sa s nádejou Caroline. Môj pohľad jej prezradil viac ako by povedala moja odpoveď.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama