Sounds Of Freedom-11.časť

15. května 2013 v 20:47 |  Sounds Of Freedom
"Povedz niečo." ozval sa po chvíľke.
"Vypadni, Damon! Hneď!" nevedela som ako mám zareagovať, tak som ho radšej poslala preč. No on len stál a neveriacky krútil hlavou, akoby si ani neuvedomil čo práve povedal.
"Damon, bež kým ešte môžeš." povedala som zúrivo.
"Nejdem."
"Vypadni! Lebo za seba neručím. Určite vieš čoho som schopná, tak neskúšaj moju trpezlivosť."
Moje slová akoby ani nepočul, začal sa ku mne približovať.
"Stoj! Už ani krok. Niečo som ti povedala."

"Prečo ma od seba odháňaš? Nečakala si na tento moment po celé tie roky?" spýtal sa ma a už bol odo mňa len na pár centimetrov.
"Ja som ťa varovala." zašepkala som a zo šatníka som šikovne vytiahla zbraň a vystrelila po ňom. Drevená guľka tesne minula jeho srdce.
"Ty nie si normálna!" skríkol.
"Vravela som ti aby si šiel, dokedy nie je neskoro. Stále sa nechystáš na odchod?" vystrelila som ďalšiu guľku, tento krát bola k jeho srdcu ešte o niečo bližšie.
"Okamžite zmizni, inak budem mieriť presne. Choď si robiť blázna z niekoho iného. Elenu tieto sladké rečičky istotne potešia." povedala som, no v tej chvíli sa na mňa vrhol a vytrhol mi zbraň z ruky. Začal mi nahnevane hľadieť do očí.
"Vieš čo? Vravím ti posledný krát aby si vypadol. Neverím ti ani jedno slovo, ktoré si povedal, tak radšej choď. Nemám na tieto hlúpe hry náladu. Idem si zohnať čarodejnicu, keďže ty a tvoj brat ste totálne neschopní. Tak ma, prosím ťa, nezdržuj, pretože tým zdržuješ len samého seba. A opováž sa mi ešte raz klamať a zahrávať sa so mnou. Už to nikdy neurob, inak sa s Elenou ako človekom môžeš rozlúčiť." vlepila som mu facku a bola som na odchode.
"Nikam nejdeš." zavrčal a schmatol ma za ruku, nechcel ma pustiť.
"Super. Najprv robíš zo mňa blázna a teraz ma chceš väzniť v mojom vlastnom dome? Ešte raz ti napadne nejaká blbosť a ja ti prisahám, že si skončil. Ako ti mohla napadnúť taká hovadina, že ma využiješ, začneš sa so mnou zbližovať, budeš ma kŕmiť klamstvami, len aby si sa ľahšie dostal k tomu zasranému lieku? Myslíš si, že som až taká naivná a hlúpa? Si úbohý."
"Chcel to Stefan." odvetil.
"Toto nie je z jeho hlavy. Stefan hrá férovo, no ty nie. Máš čo si chcel. Nebudem hrať férovo ani ja. Myslím, že teraz by sa hodila veta jednej tvojej veľmi dobrej známej- Žiadne pravidlá. Tak to Katherine vravievala. Pamätáš si ešte na ňu? Ach, ja veľmi dobre. Dokonca mi aj chýba. Prežili sme spolu pár skvelých momentov. Vy dvaja ste za ňou smútili a ona si užívala. Je to malá mrcha, ale mám ju rada, no niekedy mi liezli na nervy jej rečičky o úžasnom Stefanovi... Ale to je jedno. Teraz ma pustíš a začneš sa správať normálne. Je ti to jasné?" vyklopila som pohŕdavo s pocitom nadradenosti.
"Si malá bezcitná..." začal zúriť, no ihneď som ho prerušila.
"Ja viem, Damon. Ja viem." zasmiala som sa a odišla som preč s jasným cieľom.


"Klaus? To som ja, Simone. Mám pre teba návrh." ozvala som sa do telefónu.
"Simone, drahá. To ma teší. Konečne si sa rozhodla?" odpovedal priateľským tónom.
"Prídeš ty ku mne alebo prídem ja za tebou?" spýtala som sa ho.
"Mám vzácnu návštevu. Nemôžem len tak opustiť dom. Príď ku mne, čakám ťa."

"Vitaj, zlatko. Tak čo pre mňa máš?" privítal ma medzi dverami.
"Mám pre teba ponuku. Ty mi niečo zoženieš a ja ti za to dám ten liek." povedala som nasledujúc ho.
"Pravdepodobne. Ak sa všetko podarí tak ako by malo." dodala som.
"Tak to by sa radšej malo podariť. Aké želanie ti môžem splniť?" žiarivo sa usmial.
"Potrebujem čarodejnicu. Spoľahlivú, silnú a hlavne bez zábran." znela moja odpoveď.
"Načo ti je čarodejnica? Chceš na niekoho zaslať nejakú kliatbu? Na Damona? Počul som, že to medzi vami dvoma nejako škrípe." zavtipkoval.
"Damon mi je ukradnutý. Je to síce idiot a najradšej by som ho niekedy zabila, a nebolo od toho veľmi ďaleko... ale možno sa na niečo ešte zíde." pripustila som.
"Páči sa mi tvoj prístup. Využiť a až potom sa zbaviť." pritakal a sadol si.
"Ako rýchlo mi ju môžeš zohnať? Bratia Salvatorovci sú v tomto smere na nič. Očakávala som od nich viac, no zrejme som sa mýlila. Precenila som ich schopnosti a jediná osoba s dobrými kontaktmi v blízkosti si len ty. Samozrejme by som si mohla zavolať niektorú zo svojich priateliek, ale naposledy som sa s čarodejnicami príliš nepohodla." Povedala som mu a pohodlne som sa usadila na pohovke.
"Vyzerá to dosť súrne. Prezradíš mi načo ju vlastne potrebuješ?"
"Potrebujem aby ma zbavila všetkých pocitov. Myslím tým, že už žiadna bolesť, trápenie, súcit... Niečo ako to tvoje blokovanie nežných citov. Bože, ako hlúpo to znie." zasmiala som sa.
"Ty si myslíš, že blokujem svoje... čo... nežné city?" zasmial sa aj on.
"Nebudem to ďalej rozoberať. Ak sa to podarí, dám ti ten liek a potom zmiznem. Alebo možno zostanem... neviem. Toto mesto ponúka veľa možností na príležitostné radovánky či možnosti niekoho len tak zo zábavy trochu pomučiť."
"Toto je moje územie. Pánom som tu ja, takže povolenie na príležitostné mučenie mám výhradne ja, zlatíčko."
"Tak pardon. Nepríde ti príliš sebecké, že si to tu chceš užívať všetko len ty sám? Zopár výnimiek by si predsa mohol spraviť, či nie?" spravila som na neho psie očičká.
"Možno by som o tom mohol popremýšľať. Dievča, páčiš sa mi. Pokiaľ sa ma nebudeš snažiť nejako podviesť... bude všetko v poriadku."
"Zaujímavé je to, že čím dlhšie som sama, tým viac mám chuť zabíjať, robiť zle ostatným... a to už teraz ani nie som upír." zamyslela som sa nad tým.
"Tak by si si mala niekoho nájsť." poradil mi Klaus.
"Od teba to znie naozaj vtipne. Mimochodom, máš niekoho konkrétneho? Nezdá sa mi, že by existoval nejaký tvor, ktorý by to so mnou pretrpel až do konca mojich dní."
"Klaus, potrebujem teraz na chvíľku odísť a niečo si vybav..." ozval sa za mnou známy hlas.
"Elijah? Čo tu robíš?" ihneď som vyskočila na nohy a obzrela som sa.
"Simone? Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" ihneď ku mne priskočil a tuho ma objal. Pocítila som zvláštny prílev tepla, akoby som po dlhšej dobre prišla konečne domov.
"Vy dvaja sa poznáte?" spýtal sa prekvapene Klaus.
"Sme... starý známy." odpovedala som ticho. Elijah ma v tom momente pustil a v jeho očiach som na chvíľku zazrela sklamanie.
"Tak to mi je novinka. Zrejme si toho stihla zažiť viac ako som si myslel." zaškeril sa Klaus.
"Si v poriadku? Musel som sa presvedčiť, či ti niečo nespravil." prehovoril Elijah a hľadel mi do očí.
"Som v poriadku. Nemusíš si robiť starosti. Klaus je... v pohode. Ak je to všetko, čo si chcel, môžeš ísť. Viem sa o seba postarať aj sama." Viac-menej som ho posielala preč. Bolo to tak lepšie.
"Ak si to želáš, nebudem vás viacej zdržovať. Zbohom." Rozlúčil sa a zmizol preč. Trhalo mi to srdce, no vravela som si, že čím skôr odíde a ja ho vypustím z hlavy, bude to jednoduchšie.
"To bolo zvláštne. Dokonca aj na Elijaha. Naozaj ste len starý známy?" zatváril sa Klaus pochybovačne a mierne prekvapene.
"Už tomu asi tak bude." súhlasila som s ním, no želala som si, aby som mohla povedať niečo iné.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama