Sounds Of Freedom-1.časť

15. května 2013 v 19:53 |  Sounds Of Freedom
Nastal nový deň, bol čas na nový život. Pripravovala som sa na najväčšie dobrodružstvo svojho života. Už dávno som nebola taká vzrušená. Nevedela som, čo konkrétne na mňa čaká, no o Mystic Falls som toho počula veľa. Veľa dobrého aj zlého. Najmä toho zlého. Reči sa šírili rýchlo. To mesto bolo magnetom na všetko nadprirodzené. A tak som sa tam vybrala aj ja. Bol prvý školský deň, vystúpila som zo svojho nablýskaného nového auta na parkovisku pred školou. Ihneď som vzbudila väčšiu pozornosť ako som mala na prvý deň v pláne. Sebavedomo som kráčala k dverám budovy, ktorá mala byť akýmsi novým začiatkom. Videla som ako sa za mnou väčšina zo študentov otáča, aj keď som si ich nechcela všímať. Hľadela som pred seba a pokračovala som v svojej ceste. Priala som si aby som zapadla aspoň tam. Medzi toľkými nadprirodzenými osobami to nemalo byť až také ťažké. Automaticky som kráčala do svojej novej triedy. Nevedela som kam idem, viedla ma len intuícia.

"Dávaj pozor." zvolala nahnevane blondínka, s ktorou som sa zrazila na chodbe. Celú si ma premerala svojim pohľadom a zastavila sa až na mojej tvári.
"Pardon." odsekla som a chcela som pokračovať v ceste nevšímajúc si ju.
"Ty si tá nová, však?" spýtala sa ma, čo som od nej vôbec nečakala.
"Čože? Aha. Som tá nová." odpovedala som jej.
"Caroline Forbes. A tvoje meno...?"
"Simone ...ehm... Delaney." Nakoniec som použila svoje pravé meno. Bol nezvyk predstavovať sa vlastným menom, no tu to malo byť iné. Prešla som už mnoho miest a krajín a vždy som použila iné meno. Prišlo mi zábavné, že nikto naozaj nevedel kto som, aj keď o mne možno už niekedy počul, no pod iným menom.
"Pokiaľ budeš niečo potrebovať..." Začala byť prehnane milá a príliš umelo sa na mňa usmiala.
"To je v poriadku. Vďaka." Slušne som poďakovala a šla som ďalej. Prvý upír v Mystic Falls. Pre niekoho vyzerala ako úplne normálny človek, no pre mňa... Ja som už vedela vycítiť kto kam patrí. Prišla som až k tým správnym dverám a vstúpila som do vnútra. Trieda už bola takmer plná. Pomaly som prešla po všetkých tvárach. Jeden upír, upírka, čarodejnica, hybrid... Začínalo sa mi tam páčiť. Sadla som si do voľnej lavice úplne vzadu a pozorovala som svoje okolie. Zazvonilo a o chvíľu vstúpil do triedy učiteľ. Po ňom s ospravedlňujúcim úsmevom a výrazom v tvári, dobehla do svojej lavice aj Caroline. Zazrel na ňu, no potom pokračoval akoby sa nič nestalo. Predstavil sa, niečo rozprával, no ja som ho priveľmi nevnímala. Skúmala som svojich "spolužiakov". Väčšinu času môj pohľad spočíval na tom dobre vyzerajúcom upírovi. Zdalo sa mi, akoby som ho už niekde videla či stretla. Nemala som veľmi dobrú pamäť na tváre a za tie roky som stretla milióny ľudí, no tento bol určite jeden z tých, ktorých som mala tú česť osobne spoznať. Mal rovnaký pocit aj on? Z mojich myšlienok ma prebralo zvonenie zvončeka, ktoré oznamovalo koniec hodiny. Musela som zistiť, kto to je. Všetci odchádzali preč, medzi poslednými boli ako inak nadprirodzený tvorovia. Postavila som sa a zamyslene som vykročila vpred. Nenápadne som vrazila do toho upíra.
"Prepáč, nechcela som do teba vraziť. Dnes nie som úplne v poriadku." Nahodila som milú tvár s trochou strachu a bezradnosti.
"Nič sa nestalo." povedal a usmial sa na mňa.
"Mala by si si dávať väčší pozor." Ihneď nám skočila do rozhovoru Caroline.
"Ja viem. Prvý deň v novej škole, v novom meste. Musím si zvyknúť, ale nebude to príliš ľahké. Caroline, predsa len by som vzala tú tvoju ponuku ak stále platí."
"S čím potrebuješ pomôcť?" spýtala sa ma.
"Tak celkovo by som sa tu chcela zorientovať. Neviem ani kde mám hľadať svoj dom." Zasmiala som sa.
"Kedy ste sa vy dve stihli zoznámiť?" spýtal sa hybrid.
"Nehoda na chodbe. Mimochodom, ja som Simone. Simone Delaney." Predstavila som sa.
"Elena Gilbert." odvetila upírka. Nemusela sa mi ani predstavovať. Tá podobnosť s Katherine bola neopísateľná. Ihneď som vedela, že je to dvojníčka, teraz už upír. Kadečo sa o nej narozprávalo.
"Ja som Stefan Salvatore." odpovedal upír. Takže Salvatore. Preto som vedela, že ho poznám. Mala som tú česť stráviť nejaký čas s jeho starším bratom. A tak sa mi do cesty dostal aj on, Stefan. No teraz nevyzeral akoby si ma pamätal.
"Tyler Lockwood." Predstavil sa aj hybrid.
"Starostkin syn?" spýtala som sa. Iba prikývol.
"Ja som Bonnie Bennett." usmiala sa malá čarodejnica. Bennettové boli jednými z najlepších. Ja som to vedela najlepšie. Určite by nebolo na škodu skamarátiť sa s ďalšou.
"Kedy si spravíme prehliadku po meste?" spýtala sa Elena.
"Prehliadku mám na starosti ja. Teba čaká on." odvrkla Caroline.
"Caroline, on má meno. Volá sa Damon." Nahnevane na ňu pozrela Elena. Stefanov výraz ihneď potemnel. Damon... tak sa volal jeho brat. Ihneď sa mi vybavila jeho tvár.
"Mne je to jedno. Kedy máš čas ty, Caroline?" spýtala som sa jej.
"Čo tak hneď po škole?" spýtala sa nadšene.
"Tak platí. Po škole sa stretneme na parkovisku. Hľadaj najlepšie auto. Zatiaľ sa majte." spresnila som a vybrala som sa na odchod. Počas ostatných hodín som sa s nimi ešte pár krát stretla, no nebol čas na žiadne veľké reči. Po škole sa pohybovalo ešte zopár hybridov a to sa mi páčilo. Naozaj bolo toto mesto také úžasné?

"Wow. Tak toto je naozaj najlepšie auto, aké tu je." zvolala rozčarovane Caroline a ja som v jej pohľade našla aj štipku závisti.
"Najprv by som chcela nájsť svoj dom. Tu je adresa." Povedala som, keď sme už sedeli v aute. Nechala som ju šoférovať a jej sa to očividne páčilo. Prešli sme cez mesto, ukázala mi, kde nájdem nejaké dobré obchody, nemocnicu, políciu s jej matkou šerifkou, Mystic Grill a nakoniec sme sa dostali k časti, kde boli domy. Prešli sme po niekoľkých uliciach až sme prechádzali okolo jedného veľkolepého domu. V tej chvíli jej pohľad trochu potemnel a začala byť nervóznejšia ako predtým.
"Kto tu býva?" spýtala som sa jej.
"Ale nikto... pre teba bude lepšie ak to nebudeš vedieť." odpovedala mi a sústredila sa na cestu.
"Mám sa báť?" zasmiala som sa, no jej to také vtipné nepripadalo.
"Volá sa Klaus a je... otravný a ... zlý." Nakoniec mi to vyklopila. Klaus... toho som potrebovala spoznať. Vlastne som si Mystic Falls vybrala kvôli tomu, že som počula, že sa tam nachádza on.
"Je naozaj taký hrozný?"
"Keď ho spoznáš tak to sama uvidíš. Pozri, sme tu." Zastavili sme pred podobne veľkolepo vyzerajúcim domom ako bol ten Klausov. Boli sme susedia. Začínalo sa to vynikajúco.
"Wow, nečakala som, že to bude až takéto..." zvolala som prekvapene.
"Ak to takto vyzerá aj vo vnútri tak sa sťahujem k tebe." povedala nadšene.
"Rozhodne bude nejaká spoločnosť len vítaná. Byť tu sama... to neznie príliš skvelo." Po chrbte mi prebehol mráz. Znovu som bola sama a ten dom len umocňoval ten pocit.
"Ty tu budeš bývať sama?"
"No hej. Nemám s kým bývať. Rodičia zomreli keď som bola ešte malá a inú rodinu nemám." vysvetlila som jej.
"To mi je ľúto. Ak ti bude smutno, tak daj vedieť. Mám rada veľké prázdne domy a zábavu." Ihneď sa ponúkla.
"To znie dobre." Prikývla som a vystúpili sme z auta. Po Caroline prišiel Tyler a ja som zostala sama. Vstúpila som do toho domu a nemohla som sa prestať usmievať. Páčilo sa mi tam. Môj nový domov bol super. Všetko bolo dokonale pripravené na môj príchod. Stačilo sa zvaliť do postele a užívať si nový život v raji menom Mystic Falls. A navyše som sa stihla skamarátiť s ľuďmi, s ktorými som potrebovala. Vzala som si fľašku vychladeného šampanského, pohárik a sadla som si na lavičku, ktorá bola na dvore. Pozorovala som okolie a popíjala som až do neskorého večera.


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama