She Is My Sin (Klaroline) -5.časť

15. května 2013 v 19:37 |  She Is My Sin (Klaroline)
Prišli sme do veľkolepého sídla Mikaelsonovcov. Klaus ma nechal čakať dolu a on si šiel po svoje veci. Sadla som si na pohovku a netrpezlivo som očakávala jeho návrat. Chcela som z toho mesta čím skôr vypadnúť. Ako Klaus povedal, čím skôr, tým lepšie. A tým som sa posledných niekoľko minút aj riadila. Každá sekunda mi pripadala ako celá hodina.
"Ale, ale. Koho to tu máme?" zaznel uštipačný hlas jeho otravnej sestry. Neochotne som otočila hlavu jej smerom a zahľadela sa na jej sarkastický úsmev.
"Nemám náladu, Rebekah," zamrmlala som a pretočila som očami. Jej spoločnosť bolo to posledné, čo mi v tom momente schádzalo.

"Drahá, tu sa ťa nikto nepýta, či máš náladu alebo nie. Maj trochu úcty," zasipela a v tom okamihu ma schmatla pod krk. Vytiahla ma na nohy a pritlačila k najbližšej stene. Vystrašene som vypleštila oči. Preplo jej?
"Rebekah, pusti ma," zašepkala som, pretože som akosi strácala hlas.
"Ak mu ublížiš, zabijem ťa," šepla nenávistne do môjho ucha. Behom jednej sekundy ma pustila a ja som dopadla k zemi. Šúchala som si na krku miesto, kde ma držala a snažila som sa chytiť dych.
"Rozumela si?" spýtala sa. Radšej som prikývla a tak rýchlo ako sa zjavila aj zmizla. V duchu nadávajúc na tú šialenú blondínku som sa znovu usadila na pohovku a dúfala som, že sa Klaus zjaví už čoskoro. Nepotrebovala som sa stretnúť aj s ďalšími jeho súrodencami.
"Môžeme ísť," ozval sa asi meter odo mňa, tak som sa ihneď aj postavila.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa a odrazu sa zjavil tesne predo mnou. Dlho mi hľadel do tváre. Sprvu som udržiavala očný kontakt, no každou sekundou ma to lámalo. Nakoniec som uhľa pohľadom a spravila som krok bokom, aby som ho obišla.
"Ideme alebo čo?" spýtala som sa otočená chrbtom a smerovala som k dverám.
"Stále si to môžeš rozmyslieť," rozprával a kráčal za mnou.
"Ešte raz mi povieš, že si to môžem rozmyslieť a ja naozaj nikam nepôjdem!" vybehla som na neho. To nerozumel tomu, že čím viac mi bude pripomínať, že nemusím utekať z mesta, tým ťažšie sa mi bude odchádzať?
"Ja som len..." začal koktať, no nakoniec len sklopil zrak a mlčal. Asi pochopil. Prešli sme k jeho autu. Sadla som si dozadu. Nevedela som, ako dlho bude trvať cesta. Jedným z dôvodov, prečo som nešla dopredu bolo, že som chcela mať viacej pohodlia, no tým hlavným bol on. Sedieť vedľa neho niekoľko hodín, sa mi práve nechcelo. Naštartoval a auto sa dalo do pohybu. O pár minút sme už míňali tabuľu s nápisom Mystic Falls. Nejakú chvíľu som za ňou hľadela cez zadné sklo, no potom som sa znovu otočila dopredu a sledovala cestu pred sebou.
"Kam vlastne ideme?" spýtala som sa po tichej pol hodine jazdy.
"To je prekvapenie, drahá" zasmial sa ako malý chlapec. Vážne? Bavilo ho to?
"Klaus, neštvi ma. Buď mi povieš, kam ideme alebo..." pokúsila som sa mu vyhrážať, no nemalo to zmysel. Tak som sa začala smiať aj ja. Možno som sa v tej chvíli tak trochu správala ako pod vplyvom nejakých omamných látok, no smiech bol liek takmer na všetko. Ihneď som sa troška uvoľnila a prestala som myslieť na všetko, čo ma v tej chvíli ťažilo na srdci.
"Zapni rádio. Nejdeme predsa na pohreb," povedala som odrazu.
"Caroline? Naozaj si v pohode?"
"Prečo by som nebola? Už sa teším na nákupy," zasmiala som sa. To jediné mi v tej chvíli najviac zlepšovalo náladu. Strávim niekoľko hodín v luxusných obchodoch a nič a nikto ma nebude obmedzovať. Nakúpim všetko, čo mi padne do oka. A bude toho veľa. Veľmi veľa. Kúpim si nové topánky, šaty, tričká, nohavice, doplnky, kabelky...
"Odkiaľ berieš tú istotu, že pôjdeš na nákupy?"
"Sľúbil si mi to," odvetila som rozhodne. To bola moja podmienka k odchodu.
"Ale ja vždy svoje sľuby nedodržiavam."
"Ale tento dodržíš. O to sa postarám. A pôjdeš pekne so mnou. Budeš mi nosiť tašky, hovoriť mi aká som vo všetkom krásna a potom použiješ svoju kreditku," predniesla som mu ako si to asi predstavujem.
"Len ak mi dovolíš sem- tam nakuknúť do kabínky počas toho ako sa budeš prezliekať," vyjednával.
"No to určite," zaprskala som. Mohol byť rád, že s ním vôbec sedím v jednom aute. Na všetko sa muselo ísť postupne. Nemohla som mu hneď tak odrazu sprístupniť celé moje ja. Musel si to zaslúžiť. Všetko malo nejakú cenu.

 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 michelle018 michelle018 | Web | 19. května 2013 v 22:23 | Reagovat

:D:D:D to je doopravdy úžasný:) Normálně vidím Caroline jak sedí vedle Klause,na tváři zamyšlený pohled a v duchu s plánuje,čím vším Klause zrujnuje:):D Fakt,začínám tuhletu povídku dost žrát:)

2 Christine Träumer Christine Träumer | E-mail | Web | 9. června 2013 v 15:57 | Reagovat

Je to vážně vtipně napsané... :-) mě se to neskutečně líbí :-)
Jedinou výtku, co bych snad měla... že věci mají až moc rychlý spád... možná by nebylo od věci maličko zvolnit v tom celém... :-)

3 Perla Perla | Web | 2. července 2013 v 9:35 | Reagovat

Nečuduvala by som sa, kebyže pri tom nakupovaní Klaus príde o všetky svoje celoživotné úspory. A že musí mať na konte veľa núl... :-D  :-D

4 klarolineisthebest klarolineisthebest | 20. září 2014 v 21:47 | Reagovat

Uuu že sem-tam no určite! Každú minútu by kukal ale vyjednaval dobre :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama