She Is My Sin (Klaroline) -3.časť

15. května 2013 v 19:35 |  She Is My Sin (Klaroline)
Celý týždeň som sa snažila pôsobiť normálne, nemysliac na to, že o pár dní opúšťam mesto, kde som celý život žila, chodila do školy, mala priateľov, matku... Nebolo to tam vždy jednoduché, no bolo ťažké sa so všetkým rozlúčiť. Nemala som to srdce prísť za matkou, či ostatnými a povedať zbohom. Sedela som na posteli a pôvodne som sa mala baliť, no nešlo to. Nedokázala som sa k tomu prinútiť. Pozrela som na mobil ležiaci vedľa mňa. Vzala som ho do ruky a prechádzala som číslami v kontaktoch. Zastala som na jednom konkrétnom mene. Váhala som, no napokon som vytočila.
"Klaus?" ozvala som sa nesmelo.
"Áno, Caroline," zanôtil sladko.
"Musím ti niečo povedať," začala som.

"Rozmyslela si si to. V poriadku. Aj tak som to čakal," odvetil sklamane, no vôbec nie prekvapene. Naozaj to musel čakať.
"Nie, ja len... Mohol by si prísť ku mne? Potrebujem ťa tu," uviedla som všetko na pravú mieru. Nechcela som to zrušiť. V žiadnom prípade. Vedela som, že Tyler je definitívne preč. Okrem neho mi zostával už len Klaus. Musela som to nejako prijať, no v Mystic Falls by to bolo naozaj veľmi zložité. Najlepším riešením bol únik. Keď už nie pred Klausom, aspoň od ostatných vecí a ľudí prepojených s mojou minulosťou.
"Hneď som tam," povedal. A naozaj, netrvalo ani päť minút, dokedy sa pri vchodových dverách ozvalo zaklopanie.
"Som vo svojej izbe," mierne som zvýšila hlas, aby pochopil, že to patrí jemu. Počula som ako otvára dvere, prechádza chodbou, vystupuje po schodoch až nakoniec stojí vo dverách mojej izby.
"Ahoj. Tak čo potrebuješ?" spýtal sa a pri pohľade na mňa sa usmial a jeho oči sa rozžiarili.
"Ja to nedokážem," povedala som sklamaná sama sebou. Prešiel bližšie ku mne a čupol si tak, aby mi pozeral do očí.
"Nemusíš ísť. Caroline, ja ťa do ničoho nenútim," vychádzalo z jeho úst, no jeho oči vraveli niečo iné. Chcel len jediné- aby som s ním odišla.
"Máš sklerózu alebo čo? Pred chvíľou som ti do telefónu vravela, že idem," vyštekla som podráždene. Bola som pevne rozhodnutá.
"Tak prečo som tu?" spýtal sa zmätene a znovu sa postavil.
"Potrebujem zbaliť," odpovedala som a podišla som k svojmu šatníku. Otvorila som ho a ukázala som na kopu šatstva, topánok a doplnkov vo vnútri.
"Ty chceš, aby som ti zbalil?" pobavene na mňa pozrel.
"Presne tak," prikývla som a posotila som ho smerom k šatníku.
"Ty si zo mňa len strieľaš, však?"
"Myslím to vážne," pozrela som na neho vážnym pohľadom. Zatváril sa znechutene, no predsa len začal vyberať moje oblečenie zo skrine a skladal ho do kufra, ktorý ležal na zemi. Najprv som ho pozorovala, no potom mi zrak padol na moje nechty na rukách. Zobrala som si tmavočervený lak a zatiaľ čo on sa trápil s mojim šatstvom, ja som si lakovala nechty.
"Bude si slečna priať ešte niečo? Nemám ti pomôcť aj s tými nechtami?" zamračil sa na mňa a prekrížil si ruky na prsiach.
"Hotovo?" spýtala som sa prekvapená jeho rýchlosťou.
"S týmto si snáď poradíš aj sama. Alebo sa mám postarať aj o to?" spýtal sa držiac v ruke jednu z mojich podprseniek. Na tvári blažený úsmev. Čakala som, kedy si k nej privonia alebo niečo podobné.
"Prasa," prevrátila som očami a vytrhla som mu ju z ruky.
"Vieš čo? Kašlať na to. Veď si kúpim nové veci. Zbytočne by mi pripomínali domov," vyhlásila som nakoniec a zabuchla som dvere na skrini.
"Uvedomuješ si, že tu zo mňa robíš blbca? Bavíš sa dobre?" zavrčal a zatínal päste.
"Tak prepáč! Prišlo to spontánne," vybuchla som.
"Dobre. Prídem po teba o šiestej," oznámil mi a prešiel k dverám.
"Klaus, ešte ťa potrebujem," zastavila som ho. Musela som ešte vybaviť rozlúčku.
"Ďalšia srandička?" otočil sa späť ku mne.
"Potrebujem sa rozlúčiť," odpovedala som.
"A to mám robiť za teba aj to?" nechápavo a tak trochu zúfalo na mňa vyvalil oči.
"List. Ty budeš písať a ja ti budem diktovať," vysvetlila som mu.
"Najradšej by som ťa uškrtil," pretočil očami, no sadol si za stôl a čakal na ďalšie pokyny. Podala som mu belasý hárok papiera, pero a začala som diktovať.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 michelle018 michelle018 | Web | 19. května 2013 v 22:15 | Reagovat

Wow,tahle kapitola je úplně úžasná. Vážně,nemám slov:) Úplně je vidím. Všechny ostatní by Klaus uškrtil,jenom by na ty prosby pomyslely ale Caroline projde snad úplně všechno:D

2 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | Web | 20. května 2013 v 12:11 | Reagovat

[1]: vďaka :-)

3 Christine Träumer Christine Träumer | E-mail | Web | 9. června 2013 v 15:47 | Reagovat

ááá konečně se taky projevil jeho temperament :-) jsem ráda, že jste na něj nezapomněly, to by byla šílená škoda :-) no caroline s ním opravdu hodně pěkně cloumá :-))

4 Perla Perla | Web | 2. července 2013 v 9:31 | Reagovat

Jeeeeej... ja mu tak verím, že by ju najradšej zaškrtil. Veď ja predsa tiež. :-D  :-D
Toto urobiť Klausíkovi, tak si z neho robiť blázna... ale ináč to bolo super. Na ňom je pekné to, že aj keď sa mu v prvej chvíli niečo nepáči, nakoniec to predsa len pre ňu urobí. :-P  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama