She Is My Sin (Klaroline) -15.časť

15. května 2013 v 19:44 |  She Is My Sin (Klaroline)
Dni ubiehali, ani som si nestihla uvedomovať, že sa vôbec striedajú. Nenudila som sa. Neustále som niečo zariaďovala. Dom bol už kompletne vybavený, vyzeral ako by ho vystrihli z nejakého časopisu o bývaní. Dokonca som mala už aj svoju vlastnú izbu, ktorá vyzerala dokonale. Mohla som si do nej kúpiť všetko, čo som chcela a presne to som aj urobila. Niekoľko hodín som strávila v obchode s nábytkom a dekoráciami a rozhodovala som sa pre tie najlepšie kúsky. Keď som sa už asi po piaty krát pýtala Klausa, aký záves v izbe vynikne najviac, vzdal to a radšej ma počkal pred obchodom. Síce to vzdal, ale aj tak mal dobrú výdrž a trpezlivosť. Celkom som bola prekvapená. Vyšla som z obchodu a pozrela som smerom k autu, kde už čakal Klaus. Opieral sa o kapotu a hľadel kamsi do diaľky. Sprvu si ani nevšimol, že sa k nemu blížim, musela som prísť až k nemu a osloviť ho.

"Deje sa niečo?" spýtala som sa zvedavo. Pôsobil trochu strhane, nesústredene.
"Čo si sa pýtala?" otočil sa na mňa po chvíľke. Zmätene som na neho pozerala. Rozhodne nebol v poriadku. Teda, nikdy nebol v poriadku, ale ten sebavedomý, neporaziteľný Klaus to v tej chvíli nebol.
"Vidím, že ťa to tu očividne nebaví. Vieš, že som mnou nemusíš chodiť nakupovať," znovu som mu pripomenula. Radšej by som šla sama ako som sa mala prizerať jeho zmučenému výrazu.
"To je v pohode. Ideme ešte niekam?" spýtal sa. Otvoril dvere na aute a nasadol.
"Nie, už mám všetko. A tým myslím úplne všetko," povedala som mierne sklamane a nasadla som tiež. Tým, že bol dom zariadený, stratila som činnosť, ktorá by ma zamestnávala po celé dni. Klausovi to až také tragické nepripadalo. Viditeľne si vydýchol.
"Nezájdeme niekam na obed?" navrhla som. Musela som nájsť náhradnú činnosť. Obed síce nebola dlhodobá záležitosť, ale aj tak to bolo niečo zaujímavejšie ako sedenie v izbe či v inej miestnosti domu.
"Vlastne som mal na pláne niečo iné..."
"A to...?" bola som zvedavá. Nech už pripravil čokoľvek, bola som odhodlaná do toho ísť.
"Prekvapenie, láska," zaškeril sa. Viac mi prezradiť odmietol. Najprv sme si zašli na obed a potom sme niekam dlho išli autom. Nakoniec však cesta stála za to. Navštívili sme nádherný Art Institute of Chicago. Bolo to parádne.
"Prečo si nikdy nenamaľoval mňa?" spýtala som sa ho pozerajúc na obraz Dorothea a Francesca od Cecilie Beaux.
"Ako vieš, že som ťa nikdy nenamaľoval?" zamyslene ku mne pristúpil.
"Neviem... Viem, že maľuješ snehové vločky, ale mňa asi nie..." pokrčila som ramenami a pristúpila som k ďalšiemu z obrazov. Raz mi daroval kresbu, ale to bolo všetko.
"Nemal som ťa podľa čoho namaľovať. Je zložitejšie maľovať portréty ako spraviť jednoduchý náčrt ceruzkou alebo uhlíkom," podišiel ku mne a prezrel si obraz pred sebou.
"Jednoduchý náčrt? Ja robím jednoduché náčrty. Tvoje diela sú ako by žili," zasmiala som sa.
"To si myslíš ty..."
"Ale teraz už máš podľa čoho maľovať."
"Chcela by si, aby som ťa namaľoval?" prekvapene sa na mňa otočil. Na pár sekúnd som sa zamyslela. Chcela som to vôbec?
"To by bolo milé," pousmiala som sa.
"Tak sme teda dohodnutí, láska," usmial sa a presunul sa ďalej.
"Ale nebudeš po mne chcieť aby som ti pózovala nahá alebo niečo také, že nie?" pre istotu som sa ešte chcela uistiť, či sa to nejako nechystá zneužiť.
"Naozaj si myslíš, že by som klesol až tak nízko?"
"Si Klaus Mikaelson. Neviem, čo si mám myslieť. Aj keď občas sa pristihnem s myšlienkou, že ten zloduch zostal v Mystic Falls a do Chicaga ma zobral jeho milší, priateľskejší dvojník."
"Dvojník? Myslím, že nám zatiaľ bohato postačia dvojníčky," zasmial sa.
"To je pravda. Ale ak by som mohla mať tvojho milého dobrého dvojníka, tak by som to rozhodne riskla.
"Takže tým chceš povedať, že by si ma mohla mať aspoň trochu rada?"
"Možno," pripustila som zdráhavo, "ale nič viac si od toho nesľubuj," dodala som , aby nevznikli žiadne nedorozumenia.
"Ale trochu sme v našom vzťahu postúpili, nie? Myslím tým, že už si tu so mnou cez dva týždne, nepokúsila si sa ma zabiť, nechcela si utiecť, dokonca sa správaš priateľsky..."
"Možno s tebou z Mystic Falls odišla Carolinina lepšia dvojníčka," pokrčila som ramenami.
"Pekný žart," začal sa smiať.
"To nebol žart!" zahriakla som ho.
"Ja viem..." nepoľavoval v smiechu. To už sa k nám blížil nejaký pracovník inštitútu a karhal nás, aby sme sa stíšili, inak bude nútený vyhodiť nás. Radšej som potiahla Klausa za ruku a šla som dobrovoľne. Nechcela som si predstavovať, čo by sa dialo, ak by sa niekto pokúšal vyviesť Klausa von násilím.


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Perla Perla | Web | 2. července 2013 v 10:02 | Reagovat

No jasné, že im to už spolu začína klapať! Presne tak, ako to má byť! :-D Jednoznačne, že Caroline v ňom konečne vidí to dobré, keď ju nikto nehucká proti nemu a on nemá dôvod popužívať svoju zlú stránku. Proste jednoduchý, nekomplikovaný a milý Klaus. Videieť ho tak aspoň v jednej časti, by stálo za to.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama