She Is My Sin (Klaroline) -12.časť

15. května 2013 v 19:42 |  She Is My Sin (Klaroline)
Zažmurkala som a dezorientovane som sa poobzerala po miestnosti, v ktorej som sa nachádzala. Ležala som v posteli, v izbe, v našom novom dome. Okamžite ako som precitla, pocítila som na tvári dotyk jeho ruky. Jemne mi prešiel po líci a tak som sa na neho pozrela. Klaus ležal vedľa mňa a nevyzeral vôbec nadšene. V jeho pohľade sa miešala zlosť, zmätenosť a strach.
"Si v poriadku?" spýtal sa potichu. Namiesto odpovede som začala plakať. Stále som dosť zreteľne cítila bolesť, ktorá mi vystreľovala do celého tela. Tie guľky boli neznesiteľné.
"Neznášam ťa," zavrčala som smerom k nemu a pretočila som sa na druhý bok, aby som sa na neho nemusela pozerať.

"Caroline, ničomu nerozumiem. Čo sa ti stalo? Kto ti to spravil? Prisahám, že ak sa mi dostane do rúk, zabijem ho," tento krát to bol on, kto vrčal, nie ja. Z jeho hlasu šlo toľko hnevu, až som sa sama zľakla. Odrazu sa premiestnil rovno predo mňa a čupol si vedľa postele tak, aby mi hľadel do tváre.
"Klaus, ja mám strach..." šepla som trasúcim sa hlasom a kúsok som sa od neho odtiahla. Jeho oči blčali ako tie najžeravejšie a najničivejšie plamene.
"Už sa nemusíš báť, už som tu," presviedčal ma a znovu ku mne natiahol ruku, no ja som sa posunula ešte ďalej.
"Nepozeraj takto na mňa... Mám pocit ako by som práve prešla z pred brán pekla do pekla samotného."
"Ach, prepáč, Caroline. Som len nahnevaný, pretože ti ublížili," odvetil a jeho pohľad trochu znežnel. Utrela som si slzy z očí a trochu som sa upokojila. Už som bola v bezpečí. Už mi nič nehrozilo.
"Povieš mi, čo sa ti stalo?"
"Nie, nepoviem. Poviem ti len, že sa to bude opakovať, ak sa v tomto nebudeš správať slušne," odsekla som nahnevane a po druhý krát som sa pretočila na druhý bok. Znovu do mňa vstupoval hnev.
"To má byť akože nejaké upozornenie či varovanie, aby som sa správal slušne? Ty si zo mňa robíš srandu? Kto by si dovolil takto ublížiť ti, len aby mi ukázal, že je v tomto meste pánom? Aký hlupák by riskoval niečo takéto?" smial sa Klaus.
"Ale to vôbec nie je smiešne," vykríkla som rozčúlene a šmarila som po ňom vankúš, čo som mala po ruke.
"Prečo nie? Ten chudák bude do rána mŕtvy, len nech prídem na to, kto to bol."
"Ty chceš aby mi to spravili znovu? Ty si šialený! Ja odtiaľto odchádzam. Nenechám sa takto mučiť len kvôli tvojej tvrdohlavosti a neprestajnej potrebe dokazovať si, že si ten najlepší a najmocnejší zo všetkých," vrhla som na neho naozaj rozzúrený pohľad a vstala som z postele.
"Kam ideš?" opýtal sa a postavil sa mi do cesty.
"Domov," odsekla som a chcela som ho obísť, no znovu mi zastal cestu von z izby.
"Povedala si, že tvoj domov je odteraz tu. So mnou. Logicky mi z toho vyplýva, že už si teda na tom správnom mieste," mierne sa usmial a ja som mala chuť vraziť mu do zubov. Idiot!
"Uhni mi z cesty!" celou cestou som do neho strčila. Na chvíľu to aj vyzeralo, že to malo nejaký účinok, no nakoniec sa aj tak vôbec neposunul a to ma rozčúlilo ešte viac.
"Nie. Nikam nejdeš, Caroline. Tam vonku to nie je bezpečné," odvetil a rázne pokrútil hlavou.
"S tebou nie som v bezpečí," opravila som ho. V tom momente som si všimla, že ho moje slová zasiahli.
"Máš pravdu," sklopil zrak a uhol mi bokom. Prešla som okolo neho a namierila som si to von. Už som mala otvorené dvere a chcela som prekročiť prah, keď v tom som si uvedomila, že znovu len utekám. Objaví sa problém a ja si vyberiem útek. Stačilo! Dosť! Ušla som raz, druhý krát sa len tak nevzdám. Celou silou som tresla dverami, až som myslela, že spadnú z pántov, no vydržali. To už stál Klaus na schodisku a zvrchu ma pozoroval.
"Nechcela si odísť?" spýtal sa opatrne.
"Nebudem predsa celý život utekať. Ale pokiaľ sa mi niečo stane, prisahám ti, že zhniješ v pekle!" odvetila som výhražne smerom k nemu.
"Neboj, láska. Ja sa o teba postarám," prisľúbil a pery sa mu skrivili do úsmevu. Potešilo ho, že som zostala. No či to tešilo aj mňa, som povedať nedokázala.
"Je neskoro. Koniec večierky, mládež," vyhlásila som a vybrala som sa hore schodmi do izby s posteľou. Nemohla som si nevšimnúť Klausov pobavený úsmev. Nuž, spojiť slovo mládež práve s ním bolo dosť komické. Prespala som síce nejaký ten čas, čo som nebola pri vedomí, no aj tak som pociťovala únavu. Zhasla som svetlo, vliezla som do postele a zavrela som oči. Vedela som, kedy sa do postele dostavil aj Klaus. To, že sme už niekoľkú noc po sebe zdieľali spoločnú posteľ som ani neriešila. Nemala som na to dostatok síl.
"Mrzí ma to," ospravedlnil sa mi. On osobne mi neublížil, ale bolo to vlastne kvôli nemu, no aj tak som mu to nejako moc nemohla dávať za vinu. Na jeho slová som radšej nereagovala.
"Dobrú noc," zaželal mi.
"Dobrú, Klaus," popriala som aj jemu a zaspala som.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Christine Träumer Christine Träumer | E-mail | Web | 9. června 2013 v 17:58 | Reagovat

Bylo pěkné, jak se Klaus snaží... :) Jenom doufám,že Caroline brzy povolí v tom, jak je na něho přísná

2 Perla Perla | Web | 2. července 2013 v 9:52 | Reagovat

Nuž tak jesné, že Klaus s tou jeho tvrdohlavosťou je tvrdý oriešok. Neviem, ale nečudovala by som sa, kebyže sa Caroline znova niečo stane kvôli nemu, lebo komu nie je rady, tomu nie je ani pomoci. Ale nechám sa prekvapiť... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama